Zlomená myseľ ✔

10. Kapitola

Očakávala som, že niekto si príde po Lanu, no že to bude sám Roberta a tak rýchlo, to mi ani len nenapadlo. Stál tam nebojácne predo mnou a mračil sa na mňa. Kde boli tie časy, keď sme si spoločne líhali do postele? Keď sa na mňa nemračil, ale s túžbou sa na mňa pozeral. Bola som ochotná mu ponúknuť dokonca aj teplý čaj, chcela som zistiť, prečo sa za Lanu tak ľahko rozhodol spáchať samovraždu. Ako keby mal proti mne šancu s tým malým mečíkom.

No náhle sa za ním objavila červená hlava. Katarína kráčala opatrne a hľadela na Roberta, ktorý sa na ňu otočil. Očakávala som, že príde, no keď som ju konečne po takej dlhej dobe uvidela, vyviedlo ma to z miery.

„Adalein?" povedala a obzerala si ma presne tak isto, ako ja ju. Nekrívala, čo bolo pre mňa šokujúce, chodila vzpriamene a so vztýčenou hlavou. Pripomenula mi staré časy, keď som ju tak veľmi neznášala, lebo mi prišla nesmierne nadrapená.

„Konečne si ma prišla navštíviť. Rada ťa znova vidím," snažila som sa dokonca aj na ňu usmiať, no bolo to nejaké kŕčovité, nevedela som sa úprimne usmievať.

„Kde je Lana?" spýtal sa ma drsne Robert a nedovolil ani Kataríne prehovoriť. Ukázala som len doprava, kde som si držala akvárium s Lanou, ktorá tam stále len tak ležala a plávala. „Ty si ju zabila!" zvolal šokovane a rozutekal sa k Lane.

„Nie je mŕtva, zatiaľ. Len som ju trošku ponorila do vody. Má tuhý korienok, skúsime či by si to aj ty vydržal?"

„Adalein, pusti ju." Tento krát sa ozvala Katarína a tiež hľadela na chytenú Lanu.

„Prečo by som to urobila? Som stelesnenie mágie a ona je nicka, nepotrebujem ju. Poľahky ju môžem zabiť a ukradnúť aj jej mágiu." Katarína sa pozerala na dvere, ako keby na niekoho očakávala. Nemusela tam hľadieť, pretože Alexandrove telo sa zjavilo blízko pri mne a s obrovským úsmevom na tvári. Chcela som udrieť prvá skôr, ako by on začaroval mňa. Prekvapili ma. Poslal Alexander tých dvoch, aby ma hlúpo zabavili?

„Vyzývam ťa, aby si splnila svoj sľub. Vyzývam z vnútra Adalein, aby mi týždeň slúžila. A prikazujem ti, aby si sa nehýbala." Náhle som zamrzla. Chcela som mu ublížiť, všetkých troch ich roztrhať na malinké kúsky, no nemohla som sa pohnúť. Niečo ma pevne držalo.

„Ty podliak hnusný," zanadávala som mu, no Alexander pristúpil ku mne ešte bližšie a odtrhol mi náhrdelník z krku. Uvedomila som si, čo držal v ruke a čo som ja nosila. Boli to slzy sirény, ktoré mi darovala.

„Aj v tej najväčšej tme, nájdeš svetlo." Povedal a otvoril fľaštičku. „Prikazujem ti, aby si ju vypila, Adalein." Snažia som sa tomu zabrániť, no nedokázala som to. Musela som si od neho tú fľaštičku zobrať a vypiť ju celú.

XXX

Alexander ma zachytil skôr, ako som spadla na zem. Cítila som sa veľmi malátne a bolela ma hlava. Miestnosť sa mi točila a nevidela som ostro. „Čo si mi to urobil?" spýtala som sa potichu a chytila som si hlavu.

„Zbavil som ťa na čas mágie, aby sme sa mohli konečne porozprávať, Adalein." Náhle som to cítila. Obrovskú bolesť v mojom vnútri, nič ma nikdy pred tým nebolelo ako teraz. Nechcela som sa metať a vrieskať, no musela som. Začala som na plné pľúca vrieskať žiaľom. „Adalein, musíš to prekonať musíme sa dohodnúť. Skôr, ako sa vráti tá, ktorá ťa ovláda." Alexander ma schmatol a pocítila som, že aj Katarína sa ma dotkla. Môj krik utíchol.

„Zabi ma! Hroznoe to bolí, nedovoľ jej sa vrátiť, znič ma," prosíkala som Alexandra a zvierala som mu jeho ruku.

„Ja ťa s radosťou zabijem, ale najskôr vysloboď Lanu." Navrhol mi Robert a ja som prikývla. Zdala sa mi to vhodná výmena, ešte raz sa dotknem mágie a on ma zabije. Načiahla som ruku dopredu, no v tom mi došlo, že absolútne neviem, čo by som mala urobiť aby som Lanu vyslobodila.

„Ja to nedokážem." Zvolala som zdesene.

„Ako, že to nedokážeš, okamžite ju vysloboď, inak ti odtrhnem hlavu!"

„Nemôže, zbavil som ju všetkej mágie. Jedine takto sa s ňou môžeme porozprávať. Potom, keď znova bude ovládať mágiu, bude znova tmená a odporná," vložil sa do toho Alexander.

„Tak Lanu vysloboď ty," nakazoval mu Robert. Alexander sa vytrhol z môjho zovretia a pozrel sa na kúzlo, ktoré držalo Lanu.

„Neodkážem to, takéto kúzla dokážu zrušiť len férsky čarodejníci. Môže ho zrušiť len sama Adalein," vysvetľoval Alexander Robertovi, ktorý sa však neprestal mračiť. Mečom na mňa namieril, chápala som jeho hnev, zaslúžila som si smrť. Túžila som po nej, aby som mala konečne pokoj.

„Ale, keď ona bude mať znova mágiu, bude odporná a môže nás všetkých zabiť. Čo keby som jej proste tú hlavu usekol, možno jej smrť zruší aj kúzlo, ktoré drží moju družku!" rozkrikoval sa Robert. Náhle som si spomenula na úsmev Viktora. Spomenula som si aj na jeho oči, keď ma videl naposledy. Robert ma naozaj chcel zabiť, no Katarína spolu s Alexandrom sa mu postavili do cesty.

„Prehovorím Adalein do duše a presvedčím ju, aby Lanu vyslobodila. Ver mi trošku!"

„Však ťa ani nepoznám, si hrôzostrašný čarodejník, ktorý si myslí, že ho budem poslúchať. Nedovolím Adalein, aby tento svet zničila. Možno je toto jediná možnosť, ako sa jej zbaviť."

„A ty drahý vládca Robert si myslíš, že ja ochranca všetkého svätého a tohto sveta, by som dovolil obyčajnej férskej čarodejnici, zničiť tento svet? Keby som nemal najmenšie podozrenie, že sa tu dá niečo iné urobiť, tak sám by som ju popravil." Zatiaľ čo sa oni dvaja hádali. Katarína ma bez slov skúmala.

„Kde je Viktor?" prehovorila som a obaja muži sa na mňa otočili. „Potrebujem sa porozprávať s Viktorom, skôr ako bude neskoro." Chcela som sa mu ospravedlniť, vysvetliť mu, že ja by som mu nikdy neublížila.

Neodpovedali mi, pretože v miestnosti sa ozval obrovský hluk a obklopila ma aj hustá hmla. Keď hmla pomaly ustúpila došlo mi, že v miestnosti sa objavilo deväť čarodejníkov, ktorí sa na mňa všetci pozerali s nedôverou v očiach.

„Viktor s Markusom, sú presní ako hodinky. Drahá Adalein, dovoľ mi predstaviť ti radu čarodejníkov, ku ktorej patrím. Neboj sa, my už do teba vtlčieme trošku rozumu," hovoril Alexander a ja som sa obzerala po miestnosti. Vôbec sa mi to nepáčilo. 

Ďakujem vám za prečítanie. :)

Na svojom profile som publikovala novú knihu: Hayesine srdce a iné poviedky.  Práve druhá poviedka Hayesine srdce je o Hayes a Viktorovi a o tom, ako jej drahý Viktor zlomil srdce.