KD: Bojovník budúcnosti ✔

XXI. Vlčí súboj

Zero

Freya vytasí katanu. Mávnem rukou a nad nami sa vytvorí ochranná kupola oranžovej žiary. „Ako dlho to udržíš?" spýta sa Freya s katanou natiahnutou pred telom.

Prsty sa mi roztrasú. „Nanajvýš niekoľko minút."

Freya sa nervózne pozrie na kry, z ktorých vyskočia traja vlci. Veľkí, desiví a naštvaní. Ceria zuby, predné nohy majú prikrčené, pripravené odraziť sa. „Je to celá svorka," podotkne Freya. „Ostatní prídu odzadu."

„Och, bohovia," zašomrem a rozpažím ruky, čím posilním oranžovú ochrannú bariéru. „Takto neutečieme."

„Nevrav," zavrčí Freya.

„Nevedela by si ich vystrašiť svojim plyšovým levíkom?"

Sētō zašvihá chvostom, ale pripomína skôr vystrašené mača, ako bojovú šelmu. „Nemal by proti nim šancu," zasipí Freya. „Udrž nad ním bariéru. A mňa pusť von."

„Myslíš si, že ich všetkých zvládneš?"

„Ty si mi očividne natoľko na osoh ako Sētō. Makaj!"

Jednu ruku natiahnem nad hlavu a zakrúžim zápästím. Druhou urobím výpad hore a bariéra sa pred Freyou rozzipsuje. „Bolo mi potešením," poprajem jej ešte predtým, akoby vystúpila a bariéra sa znova uzatvorila.

Zozadu sa na bariéru vrhne sivý vlk a celá oranžová žiara sa zachveje. No vlka to dnu nepustí.

Freya namieri hrot katany na najväčšieho vlka so srsťou farby piesku. Ten viac nepotrebuje, výzvu prijme a skočí po kráľovnej. Musím si prikázať, aby som tuho neprivrel oči, lebo kúzlo bariéry by sa rozplynulo.

Freya hladko sekne katanou nahor a himalájska oceľ rozsekne hlavu vlka v dvoje. No nemá to účinok, aký by mal mať. Namiesto toho, aby ostatní vlci cúvli, zaútočia spoločne. Dvaja zozadu narazia na moju bariéru a zvyšní štyria sa vrhnú na Freyu.

Prvého odrazí katanou, sekom do trupu, ktorý vlka len škrabne. Ďalšiemu hladko odkmasne chvost. No zvyšní dvaja sa k nej dostanú. Jeden sa jej zahryzne do ruky s katanou, ale ona zbraň nepustí. Druhý zaryje svoje zuby do jej členka.

Freya mávne voľnou rukou v čudnom uhle a okolo nej vybuchne bomba zlatistej energie. Vlkov to odhodí medzi stromy, zničí moju bariéru a Freyu samotnú to pošle na kolená.

Sētō sa k nej okamžite rozbehne a obtočí svoje mohutné telo okolo svojej majiteľky. Oči Freyi svietia zlatistým svetlom, ktoré pomaly vyhasína. „Neumieraš, že nie?" spýtam sa opatrne.

Kráľovná mierne potrasie hlavou. „Musíme zmiznúť. Vrátia sa."

Obzriem sa okolo seba a uvedomím si, že má pravdu. Uprostred džungle razom nastane neskutočné ticho. Nepočuť spev vtákov ani čvirikanie hmyzu. Akoby samotný Ostrov zadržal svoj dych.

„Už je neskoro," šepnem.

Ako na zavolanie spomedzi lístia vyskočí vlk. Nový a takmer dvakrát väčší ako jeho druhovia. Vodca svorky. Jeho bielu srsť na pravom boku pretkáva krvavá machuľa. „Alfa," vydýchnem neveriacky.

Obrovský Reell sa pripraví na útok. Mávnem rukou a oranžová žiara obkolesí telo Freyi a Sētō. Možno im to vydrží, kým sa Freya ako tak pozbiera.

„Čo tu hľadáš?" prihovorím sa Reellovi, ale v jeho očiach nie je tá rovnováha, ktorú som videl pred niekoľkými rokmi, keď som sa stretol s Elbou. Je v nich vražedný oheň. „Alfa, kde máš Elbu?"