EVERYTHING what I WANT //C.H.

twenty-five.

„Ash ja-..Všetko ti vysvetlím!“ skríkla som,no on si iba priložil prst k perám na znak aby som stíchla a škaredo zazrel po Lukovi.
„Veril som ti.“ ..„Si skurvený klamár! A to som si myslel že sme už v poriadku ale ty-“
„To som bola ja! Ja som ho pobozkala..“
Ironicky sa zasmial a prekrížil ruky na prsiach.
Bolo mi jasné že mi neveril ani slovo.
„Choď do svojej izby.“
„Ale-“
„Povedal som,aby si išla do izby!“ Zvýšil hlas a mne po celom tele naskočili zimomriavky.Pozrela som sa na Luka,ktorý mi dal svojim úsmevom najavo,že bude v poriadku a Asha mám radšej poslúchnuť.
Zavrela som za sebou dvere a zhlboka sa nadýchla.
Z miestnosti za mnou sa ozvýval krik môjho brata a ja som nemala silu to ďalej počúvať..
V návale toho všetkého,čo sa v posledných minútach udialo,som sa rozbehla dolu schodami,cez plecia som si prehodila rifľovú bundu a vybrala sa preč.
Bolo na čase utriediť si myšlienky.
                                 •••
Obloha nado mnou sa zatiahla a onedlho na to z nej začali nekontrolovateľne padať obrovské kvapky daždu.
Bola noc a na mojom telefóne svietilo viac než pätnásť zmeškaných hovorov od Asha.
Nemala som náladu odpovedať mu.Čím dlhšie som bola na vzduchu,len ja a moja myseľ,začínala som triezveť a uvedomovať si,čo sa vlastne stalo.
Zastala som pri starom moste,kde som kedysi trávila väčšinu svojho času s knihou v rukách a slúchadkami v ušiach,aby som sa vyhla okolitému svetu.
Áno,bola som naivná..
Oprela som sa o hrdzavé zábradlie a sklonila hlavu k rieke podo mnou.
„Ťažký deň?“ ozvalo sa vedľa mňa a tak som sa prudko otočila.
Kúsok odo mňa stála vysoká postava s kapucňou na hlave a zrakom upriameným k zemi.
Vedela som že by som mala pociťovať strach a rýchlo odtiaľto utiecť,no..
Jeho hlas..
Mala som pocit,akoby som ho už niekde počula.
„Tak trochu.“
„Nemala by si tu byť sama o takejto hodine..Nie je to práve najbezpečnejšie miesto na nočné prechádzky.“
Usmiala som sa a prehrabla si vlasy.
„A čo ty?“ 
„Ja? Ja..Potreboval som aspoň na chvíľu utiecť.“
„Utiecť?“ prekvapivo som nadvihla obočie. „Pred čím?“
„Pred sebou.“
Uhla som pohľadom a hlasno vzdychla.
„Tak to sme potom dvaja.“ odvrkla som a ticho sa zasmiala.
„Spravil som strašne zlú vec..“
Spozornela som.
Prišlo mi ako dobrý nápad sa aspoň na okamih zastaviť a vypočuť si niečo málo o problémoch niekoho iného.
„Vieš..Je to už dlhčí čas čo som blázon do jedného dievčaťa.Najprv som si myslel že to nič nie je a do týždňa na ňu zabudnem.Lenže týždne ubiehali,a ja som ju každým dňom miloval viac a viac.Povedala mi že ku mne cíti to isté a ja-..Ja som jej ako úplny zbabelec povedal že ju beriem iba ako kamarátku.Myslel som že bude lepšie hodiť to za hlavu a jednoducho na ňu zabudnúť.
Našiel som si super dievča,ktoré ma skutočne miluje a stará sa o mňa no-..Už sa viac nevládzem skývať pred svojimi citmi.
Je to tak vyčerpávajúce..Ani vo sne by mi nenapadlo že to bude až tak ťažké.“
Nasucho som prehtla aby som sa zbavila tej obrovskej guče,ktorá mi uviazla v hrdle.
„A-..Prečo si jej o tom čo k nej naozaj cítiš nepovedal?“
„Je tak..Proste..Je pre mňa až moc dobrá.Je dokonalá.
Vždy keď sa na mňa pozrie,zastaví sa mi dych a úplne onemiem.Zakaždým keď na ňu pomyslím,pristihnem sa ako sa len tak bezdôvodne usmievam.Je to to najlepšie dievča aké som kedy stretol.Naozaj neviem čo vidí na hajzlovi ako som ja ale serie ma už len pomyslenie na to,že by mohla byť s niekym iným ..Bál som sa že jej zlomím srdce a to si naozaj nezaslúži.Ja-..Príde mi vtipné že toto všetko rozprávam úplne cudziemu človeku o pól jednej ráno ale-“
„Calum..“ šepla som zlomene a prilepila sa na jeho pery.

Helloooo 💕
Tak a je tu ďalšia časť - tentokrát trošku akčnejšia čo sa týka Caluma a Cary 😊
Som zvedavá čo na to poviete..

-Love you 💕

🌹_BlackRose1_🌹