Deň 9.
"Čo si si myslela, keď si ma prvi krát uvidela?
Sedeli sme na záhrade, obmotaný množstvom dék. Harryho tvár osviecoval mesiac. Oči mu žiarili, a zamyslene pozeral na čiernu oblohu.
"Že máš ten najroztomilejší úsmev." Určite som bola červená, mala som šťastie, že bola vonku čiero-čierna tma.
Harry ma objal okolo ramien a pobozkal na čelo.
"No a samozrejme, že budeš môj Augustus Waters," dodala som so smiechom.
"A ty moja Hazel Grace."
Bola som strašne rada, že Harry bol ochotný byť mojím Augustusom, že tu bol vždy keď som plakala po dočítani knihy Na vine sú hviezdy. Ďakujem mu za jeho fajn, pretože naše fajn bolo ich okay.
"Fajn."
"Fajn."
Hlavu som si položila na Harryho rameno. Pre tieto dni sa oplatí žiť.
Deň 10.
Zobudila som sa na Harryho kašeľ. Rýchlo som k nemu pribehla a podala mu pohár vody.
"Si v poriadku?"
"Nič mi nie je. Len mi niečo zabehlo." Snažil sa ma ubezpečiť.
"Čo keby sme išli na kolotoče?"
"Harry, si normálny? Pred pár dňami ťa pustili z nemocnice." Nemohla som uveriť tomu čo povedal.
Isť na kolotoče? Vylúčené!
"Cass, ver mi. Som v poriadku." Harry neváhal a hneď vstal z gauča.
"Kde ideš?" Nechápala som jeho počíňanie.
"Na kotoče predsa," povedal so smiechom a žmurkol na mňa.
Povzdychla som si nad jeho tvrdohlavosťou. Verte mi, Harry bol najtvrdohlavejší človek akého poznám.
"Tak počkaj ma, idem sa prezliecť a predpokladám, že ty sa tam v pyžame nechystáš."
Rýchlo som vybehla schody do spálne a vybrala si oblečenie.
Kvetinové šaty obopínali môj pás, hnedé vlasy som si nechala rozpustené. Vyšla som zo spálne a pred dverami už čakal Harry.
Najradšej by som si károvanú košeľu, ktorú mal na sebe nechala.
"Môžme?" Opýtala som sa po minúte ticha.
"Môžme." Pokýval hlavou a chytil ma za ruku.
"Pozri! Vidíš to? Tam musíme ísť!" Ťahala som Harryho na ďalší kolotoč.
"Spomaľ, už ti nestačím." Harry sa zasmial nad mojou nedočkavosťou. Bola pravda, že bol dosť zadýchaný. No mne to vtedy neprišlo dôležité. Prešli sme každý a jeden kolotoč. Zastavili sa v každom stánku. Vyskúšali každú hru. Spokojne som držala Harryho za ruku a v tej druhej som držala obrovský zväzok farebných balónov. Kráčali sme smerom k múru, ktorý vyzeral ako keby sa mal každú chvíľu rozpadnúť. Harryho ma chytil za boky a posadil na múr. Potom naň sám vyšplhal. A tak sme tam v tichosti sedeli, kochali sa víhľadom na nočný New York. Ja s balónmi v ruke a Harry s jeho rukou prevesenou okolo mňa.
Možno Harry nie je perfektný, ale je všetko čo chcem a potrebujem.
