Deň 16.
Moje telo bolo celé stuhnuté. Cítila som teplý dotyk na mojom ramene.
Pomaly som otvorila oči, ktoré boli napuchnuté od plaču.
V mysli sa mi začalo vybavovať čo sa včera stalo.
"Cass?"
"Harry?" Všetko som videla rozmazane.
"Nie, ja som Niall, ale môžme ísť za Harrym, chce nás vidieť."
"Ohh, dobre." Snažila som sa vstať zo studenej zeme, ale moje telo na to zjavne nebolo pripravené.
Niallove ruky sa omotali okolo môjho pása a pomohol mi vstať.
Oprašila som si čierne nohavice a prehrabla si vlasy.
Naozaj som nechcela vedieť, ako práve vyzerám.
Chalani už stáli nastúpený pred dverami, jediný na koho čakali som bola ja.
Rýchlo som sa postavila k Niallovi, zo všetkých mi najviac rozumel.
Teda okrem Harryho, ktorý bol samozrejmosťou.
"Môžme?" Opýtal sa Louis, ktorý už držal v ruke kľučku.
Nebola som si istá, či som pripravená. Stále som sa cítila slabo a moje oči odmietali ostať otvorené.
"Harry čo sa to do pekla deje?" Zayn nestrácal čas a hneď sa Harryho opýtal to, čo každého v tejto izbe zaujímalo.
Harry to zrejme nečakal, pretože sa neodvážil povedať ani slovo.
Ja som sa stále skrývala za Niallom, neschopná urobiť čo i len krok.
"Doktori nám kurva nechcú nič povedať a my netušíme, ako ti máme pomôcť!" Posledné slová Zayn už len šepkal, pretože kričať sa už nedalo.
Všetci sme boli zničený, aj keď sme sa to snažili skrývať. Každý z nás veril tomu, že Harrymu nič nie je. Opak bol pravdou.
"Chce som vám to povedať ja. Vlastne, nechcel som vám to povedať vôbec, ale..."
Konečne som urobila krok do ľava a tým sa mi naskytol plný výhľad na Harryho.
Tak ako aj minule bolo jeho telo popreplietané množstvom hadičiek.
Neunikli mi rebrá vytrčajúce z pod Harryho kože. A tiež mi neunikli vystrašené pohľady chalanov.
"Mám tu skurvenú rakovinu." Harryho oči sa zaliali slzami a jeho ruky, ktoré doteraz boli pozdlž tela spočívali na jeho uplakaných očiach.
V izbe bolo ticho. Po pár sekundách sa ozval obrovský plač.
Harryho ničilo vidieť Cassidy plakať kvôli nemu. Ničilo ho to, že jej nemôže pomôcť.
Niall obmotal ruky okolo mňa, no ja som ich odsunula. Prišla som bližšie k Harryho posteli.
Nevedela som ako reagovať. Mám sa zložiť? Mám byť silná?
A tak som jednoducho plakala. Pozerala som na Harryho a plakala.
Zayn s Louisom vyšli z izby a šli okamžite za doktorom.
Liam s Niallom stáli hneď za mnou.
"A-ako dlho to už vieš?" Niall sa snažil znieť vyrovnane, no jeden vzlyk sa mu vydral z pier.
"Mesiac."
A to som už nezvládla. Moje telo ma nepočúvlo a kolena sa mi podlomili.
Nebyť Liama a Nialla, skončila by som na tvrdej zemi.
"Idem s ňou von," povedal Niall a vzal ma do náručia.
"Ja ho nechcem stratiť," šepla som mu do hrude a zatvorila oči, v domienke, že toto je len zlý sen.
Ahojteee. Prepáčte, že som dlhšie nepridala novú časť, ale bola som bez wi-fi. Snáď sa vám časť ale páčila :) Inak dúfam, že vás od čítania neodradí to, že ma Harry rakovinu.
Paaaa.
