"Cass, poviem ti to, ale sľúb mi, že nič neurobíš. Okay?"
"Louis, desíš ma." Pozerala som sa do jeho utrápených očí.
"Harry zomrie."
Louis sa odmlčal, no potom pokračoval ďalej.
"Dávajú mu týždeň."
Tri slová, ktoré spustili vodopád sĺz. Tri slová, ktoré ma zničili. Tri slová, ktoré všetko zničili.
Louis ma pevne objal a ja som mu plakala do trička.
"Musím ísť za ním." Odtiahla som sa od Louisa a pomaly vstávala.
"To nemôžeš, Cass, vravel som ti, že nemáš nič robiť."
"Ale Louis! On zomrie! Chápeš? Nemôže zomrieť! Milujem ho a to ma zabíja." Posledné slova som len šepkala a o pár minút na to, bola drtená opäť v Louisovom objatí.
Keď ma Louis pustil, bolo na mne upretých niekoľko pohľadov, no ten môj padol na Anne, ktorá sa na mňa cez slzy jemne usmiala a naznačila, aby som išla do izby 159.
Neváhala som a rýchlo schmatla kľučku, ktorou som pootočila.
V izbe bola tma, svetlo sa šírilou iba z malej lampičky vedľa Harryho, ktorá bola zapnutá.
Na stolíku bola položená rozčítana kniha. Vedela som to podľa Harryho záložky, ktorú dostal na narodeniny od Liama. Vtedy sa smial, že on čítať knihy nikdy nebude. Možno sa niečo zmenilo.
Rýchlo som si utrela slzy, ktoré stále neprestávali stekať po mojich lícach.
"Takto to nemalo byť, však?" Z môjho rozmýšľania ma vyrušil tichý hlas.
Vidieť Harryho ležať a ledva dýchať bolo zdrvujúce. No stále tu bolo niečo, niečo čo mi dávalo nádej.
Boli to jeho oči, ktoré vyzerali stále tak krásne. Bola v nich iskra, ktorá nevyhasla.
"Nie, asi nie." Chcela som ešte niečo povedať, ale vzlyk mi v tom zabránil.
Stála som vedľa postele na ktorej odpočívalo jeho telo.
Bola som prekvapená, keď som zistila, že kniha, ktorú Harry číta bola Na Vine Sú Hviezdy.
Pod ďalším vzlykom sa moje telo ztriaslo.
Prešla som prstami po obale knihy a napokon ju otvorila.
"Je až smiešne, ako ta kniha vystihuje to, čo sa teraz deje." Knihu som zatvorila a hodila na prázdnu posteľ.
Harry sa zamračil a chytil ma za ruku. Dalo mu to trochu viac námahy, pretože do rúk mal zapojených množstvo hadičiek.
"Už nechceš byť moja Hazel?" Jeho hlas bol tak tichý, že som to ledva počula.
Otrela som si ďalšiu slzu a ironicky sa zasmiala.
"Chcem byť Augustus. Chcem aby som zomrela ja a ty ďalej žil."
Harry zakrútil hlavou a pritiahol si ma bližšie.
"Nemôžeš byť Augustus." Jemne pokrútil hlavou a stále pozeral na mňa.
"Má to tak byť, ver mi."
"Čo? Harry! Ako to môžeš povedať? My sme mali toho ešte toľko urobiť. Mali sme rozdávať objatia, kúpať sa v jazere, ísť do kina na Na Vine Sú Hviezdy. Mali sme zmeniť toľko vecí." Teraz som už slzy a plač nepotlačovala, nechala som emóciam voľný priebeh.
V Harryho tvári sa miešal smútok s bolesťou.
"Cass."
Harry chcel niečo povedať, ale bol prerušený mnou.
