Otvorila som dvere v domienke, že všetko je tak ako má byť.
Ale nebolo.
Okolo Harryho bolo množstvo prístrojov, ktoré mu pomáhali dýchať. Neviem, možno zaň aj dýchali.
Do nosa mu viedli dve tenké hadičky a na tele mal podobné tiež.
"Harry? Povieš mi čo sa deje?" Povedala som potichu, zatiaľ čo Harry pomaly otvoril oči.
"Zomieram." Jednoducho povedal a rukou naznačil, aby som prišla bližšie.
Zakrútila som hlavou a zatlačovala slzy.
"Ale, vravel si, že budeme žiť navždy."
"Cass, nemôžme žiť navždy." Harry sa zasmial, no v zápäti začal kašľať.
"Prečo najlepší ľudia zomierajú tak priskoro?"
V izbe bolo ticho, občas rušené Harryho kašľom.
"Keď ideš do záhrady, ktorý kvet si odtrhneš?" Opýtal sa Harry a chytil ma za ruku.
"Ten najkrajší predsa," povedala som zamyslene.
Harry sa chcel zasmiať, ale namiesto toho sa po jeho tvári rozliala bolestná grimasa.
Vystrašene som od neho odskočila, pretože z jeho úst začali stekať malé potôčiky červenej tekutiny. Krv.
Rýchlo som vyšla s plačom z izby. Okolo mňa sa hneď nahrnuli chalani, ktorí boli vyľakaní viac ako ja.
"Rýchlo zavolajte doktora," vykríkol Niall.
Ďalej si pamätám už len hluk, svetlá, výkriky doktorov a Anne, ktorá plakala. Potom už len tma.
-----
Zobudila som sa na plač. Teda, spala som vôbec?
"Anne, to bude v poriadku." Liamov tichý hlas znel znepokojene.
Pomaly som otvorila oči.
Sedela som na bielej stoličke, v bielej čakárni oproti izbe 159.
Rozhliadla som sa okolo. Bolo tu viac ľudí ako doteraz.
Gemmu som spoznala ako prvú, jej nezabudnuteľné fialové vlasy boli skryte pod čiernou čiapkou.
Ďalej som si všimla Harryho otca, ktorý rozprával s doktormi.
Vedľa neho stála žena s mužom, mohli mať okolo štyridsať rokov.
Ešte tu bolo asi päť ľudí, ale tých som vôbec nepoznala.
"Cassie, konečne." Z môjho premýšľania ma vyrušil Louis, ktorý okolo mňa ovinul svoje paže.
"Louis, prečo tu je toľko ľudí? A kto sú tí ľudia?" Ukazala som prstom na skupinku ľudí, ktorí sa potichu o niečom zhovárali.
"Harryho rodina." Louis sa na mňa smutne pozrel.
"Ale, načo tu sú?" Stále som tomu nechápala. Doteraz sme tu boli len my a zrazu tu je toľko ľudí.
"Chcú byť s Harrym. Cass si v poriadku?"
Anne neprestávala plakať a Harryho otec bol červený od zlosti. Ak by tu nebolo toľko ľudí, určite by na toho doktora zvýšil hlas a možno by sa na jeho tvári rozliala grimasa podobná tej Harrymu.
Harry.
A potom mi to došlo.
"Louis? Čo je s Harrym?" Otočila som sa na Louisa, ktorý pozrel na Zayna. Vyzeralo to, ako keby si od neho pýtal povolenie.
"Louis!" Vykríkla som, až sa na mňa otočilo niekoľko párov očí.
