Deň 45.
Pozrela som sa naokolo.
Každý bol oblečený v čiernom, každú časť ich tela zahaľovala tmavá látka.
Výnimkou som nebola ani ja, moje telo bolo skryté pod čiernymi šatami pod kolená a zahalenými ramenami.
Modré oči som skryla pod čierne ray-ban.
Všetci sme boli u Anne v Holmes Chapel, pretože chcela, aby bol Harry pochovaný tu.
Dnes bol deň pohrebu.
Hoci to boli tri dni, čo som necítila Harryho pery na mojich, už teraz sa to nedalo vydržať. Ale čo budem robiť ďalej?
Krčila som sa v kúte, tak, aby si ma nikto nevšimol.
Každý podávl ruku Harryho rodičom, ktovie či to mysleli úprimne.
Možno to len predstierali? Ale nie, určite nie.
Z myšlienok ma vyrušil Niall, ktorý si sadol ku mne.
"Pripravená?" Opýtal sa a pozrel na mňa.
Zakrútila som hlavou na znak nesúhlasu a snažila sa zahnať slzy.
Niall prehodil svoju ruku cez moje ramená a v tichosti sme tam sedeli.
"Mal ten najroztomilejší úsmev," povedal Niall a pousmial sa.
Ja som tiež nezabránila úsmevu, ktorý sa tvoril na mojich perách a zároveň mi z úst unikol malý vzlyk.
Spomienka na Harryho úsmev bola stále citlivá.
Môj zrak padol na Gemmu, ktorá sa k nám blížila.
"Cass, si si istá, že chceš predniesť tú reč? Je to pre teba určite ťažké, takže ak nech-."
"Ja to chcem povedať." Uistila som Gemmu a vstala z chladnej podlahy.
Stála som vedľa truhly, v ktorej ležalo Harryho bledé telo.
Zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa na ľudí, ktorí čakali kým niečo poviem a potom budú môcť konečne odísť.
"Nebude to dlhé, nebojte sa, nezaťažím vás mojimi rečami, ale chcem aby ste vedeli, že Harry bol správny človek.
Bolo mi cťou, že som s ním mohla tráviť jeho posledné dni, ktoré boli najkrajšími dňami v mojom živote.
Mám s ním množstvo skvelých spomienok, no spomienky sa vracajú, ale on sa nikdy nevráti."
Zotrela som slzu, ktorá si našla cestu von z priepaste, kde boli ostatné kvapky slanej tekutiny.
Pozrela som na Anne, ktorá sa na mňa so slzami v očiach usmievala, čo ma povzbudilo rozprávať ďalej.
"Láska je, keď máte hrozný deň, no keď ho uvidíte, všetka bolesť zmizne. A to Harry dokázal. Zmazal jediným pohľadom všetku bolesť. Dúfam, že aj ja som dokázala zmazať jeho bolesť.
Pamätám si, keď som ho učila hrať na klavíri. Bol naozaj nešikovný." Zasmiala som sa a zotrela ďalšie slzy.
"Hudba rozpráva, keď slová nemôžu a v našom prípade to platilo. Vlastne, hudba bolo to, čo nás spojilo.
Nechcem myslieť na ďalšie dni.
Harry, najťahšie je milovať ťa v mojich snoch a vstávať sama."
Vzlyk nevychádzal len z mojich pier, Gemma plakala do Zaynovho čierneho obleku.
"Nebol perfektný, ale bol všetko čo som chcela. Chcem aby si tu bol. Pri nás, pri mne.
Bol môj Augustus Waters. Ja jeho Hazel Grace."
Nechala som slzy stekať po mojej svetlej tvári a vrátila sa na moje miesto vedľa Nialla.
"Miloval ťa." Pošepkal mi a objal ma.
"A ja ho stále milujem."
