Dcéra [DOKONČENÉ]

10.KAPITOLA

Keď sme už konečne vystúpili na stanici z vlaku,uvidela som tetu Clark.
"No čaute."pozdravila nás a vyobimala. "Ako bolo?"
"Bolo tam super,škoda,že už sme museli ísť domov."povedal Alex.
"Zas tak super tam nebolo."prevrátila som očami.
"Čo? Prečo? Stalo sa tam niečo?"
"To si nevšímaj,mama. Vo vedľajšej chate boli cudzí ľudia a jeden chalan...si ju doberal. Jednoducho ona sa mi nepáčila a Sofiu to štvalo."vysvetlil Alex.
Clark sa len usmiala a išli sme autom k nej domov. U nich doma som si sadla na gauč,Alex išiel do sprchy a Clark si sadla vedľa mňa. Pohladila ma po hlave.
"Nechceš sa porozprávať o tom chalanovi? Ako sa volal?"spýtala sa ma.
Zhlboka som sa nadýchla. "Brian."
"Páčil sa ti?"
"Ja neviem. Štvalo ma,že ...že som sa mu nepáčila. Pretože každému sa páčim. Ale on? On ma vklude urazil."
"To preto,že si naňho až moc pekná."
"Nie. On bol až moc krásny. Naozaj. Takého som ešte nevidela. Nikdy som to nepriznala,ale bol krásny. Najkrajší. A to ma serie,že vlastne je taký pekný a urážal ma."
"V tom prípade sa mu páčiš."usmiala sa na mňa.
"Čo? To je blbosť. Veď ma urážal."
"Poviem ti niečo,čo ešte nevieš. Ja a Steve sme sa spoznali keď som mala 14 a on 16. Zoznámila nás samozrejme,že tvoja mama. Mne sa veľmi páčil,to každej,bol pekný. Ale myslela som si,že má neznáša."
"Prečo?"
"Lebo ma urážal. Keď som s tvojou mamou bola u nich,stále si robil zo mňa srandu. Bála som sa hocičo pred ním povedať,lebo od neho to bolelo najviac. No keď som mala ja 16, vtedy som zistila,že sa mu páčim. Cely ten čas bol do mňa blázon. Preto mi robil zle,chcel zaujať. Stretávali sme sa poza chrbát tvojej mami."zasmiala sa. "Ale nakoniec sme sa dali dokopy a sme spolu doteraz. Po toľkých chlapcov,čo som prestriedala...mám jeho. Chalana,ktorý ma urážal a po ktorom som túžila."
"To je zlaté."uznala som.
"To áno...a možno aj Brian je taký ako Steve kedysi."
"Ale čo z toho? Už ho aj tak neuvidím."zvráštila som obočie.
"To čo má byť tvoje,bude tvoje a nájde si ťa to."objala ma. "Len skús byť menej namyslená a urážlivá."
"Ja taká nie som..."
"Ale no...skús sa zamyslieť. Ja to nemyslím v zlom. Len chcem ti uľahčiť život. Bude ti lepšie,keď budeš menej namyslena a urážlivá."žmurkla.
"Okej."povedala som. "Skúsim to,ale už asi pôjdem domov. Ďakujem,ahoj."objala som ju a odišla ku mne domov,kde ma privítal krásny Loco. Pohrala som sa s ním a keď zaspal prihlásila som sa na Facebooku. Prišla mi žiadosť... On?!