Dcéra [DOKONČENÉ]

14.KAPITOLA

"Čo sa stalo? Aký mám problém?"nechápala som a bola som v menšom strese. Sedela som na stoličke,otec tiež a mama nervózne stála. Odrazu mi len hodila na stôl predo mňa moju krabičku cigariet. Vtedy som si uvedomila, že som v riti.
"Vysvetli mi to!!!"zakričala na mňa,ale ja som mlčala,neschopná niečo povedať. "Si hluchá? Nemáš jazyk? Alebo čo?! Hovor!!!"stále kričala.
"Čo ti mám nato povedať?! Fajčím! Noa čo?!"zakričala som naspäť.
"Si tak mladá!!! Kazíš si zdravie!"
Otec len sedel a pozeral na krabičku,vyzeral neskutočne sklamane čo ma skoro zlomilo.
"Veď ale aj otec kedysi fajčil! Tak čo riešiš?!"obrátila som to naňho.
On zvráštil obočie. "Lenže ja som s tým prestal! Lebo som vedel ako mi to škodí!!! Plus som miloval tvoju mamu tak som prestal!!! Miliónkrát som ti hovoril,že to kazí zdravie a že s tým nikdy nemáš začať!!!"rozkričal sa otec.
"Ale..."
"Nie!!! Žiadne ale! Máš zaracha!!! A hotovo! Veľmi si nás sklamala!!!"kričal otec. Vyšla mi slza. "Zmizni mi z očí?"
Rozbehla som sa teda do izby a rozplakala. Sklamala som ich. Mojich drahých rodičov. Prestanem? Bude to ale ťažké. Odrazu mi prišla správa. To meno na displeji mi zdvihlo náladu. Brian.
- Čauko. Ten festival bol fajn,že? Konečne sme si spolu dobre pokecali.
- Ahoj. Bolo dobre.
- A ako si sa vyspala?
- Fajn,čo ty?
- Deje sa niečo? Si nejaká...zvláštna.
- Rodičia mi našli cigarety a mám z toho zle. Plus mám zaracha. Hrozne som ich sklamala.
- To bude v pohode. Zabudnú nato a bude fajn.
- Dúfam. Je mi ich ľúto. Nechcela som ich takto sklamať. Už nikdy si nedám cigaretu do úst.
- To až tak ti na nich záleží?
Tá otázka ma zaskočila.
- Jasné že mi na nich záleží. Sú to moji rodičia,starali sa o mňa celý život a milujú ma viac než ktokoľvek iný. Ty svojich nemáš rád?
- Mám ich rád,teda len otca...mama je niekde stále preč. A keď je doma,tak sa ku mne chová odporne.
- To mi je ľúto. Moja mama je skvelá a to isté aj otec.
- To máš super. Dnes večer nejdeš asi na ten istý festival,že? Lebo ešte tri dni bude.
- Nemôžem. Mám zaracha. Ty ideš?
- Áno,idem len ja a Tanya. Thomas nemohol.
- Aha. Tanya.
Žiarlila som.
- Čo?
- Nič.
-No tak,Sofi...čo máš proti nej?😊
- Nič...len sa na teba moc lepí.
- Ale ona je fajn. A čo Mark? On dosť žiarli.
- Nezaujíma ma to. Stále je s Miou.
-Všimol som si.
Už som mu neodpísala a pritulila sa k Locovi.
Brian je fajn. Škoda,že sme si na ten chate nevychádzali.
Cink
Prišla mi ďalšia správa. Mark!