• ł ₦ɆɆĐ ɎØɄ • ✔

4.

Na druhý deň som zašla skontrolovať Jungkooka.
Ešte stále sa neprebral.
Začala som mu preväzovať rany a podala som mu naordinované lieky.

Keď už som chcela odísť začula som ho povedať:
"Kde to som..."

Takmer okamžite som sa zvrtla a pristúpila k nemu.

"Jungkook. Ste v nemocnici. Ukľudnite sa."

"Čo?.. V nemocnici? Prečo?"

"Včera večer ste mali nehodu."

"Nehodu?..."

"Ako sa cítite?"

"Akú nehodu??" vyzeral vystrašene.

Nemôžem mu povedať čo sa stalo.. Len by sa mu pohoršilo.

"Všetko sa dozviete od lekára."

"Nie. Ja tu nechcem byť. Idem pre-" jeho oči sa odrazu rozšírili a celý zbledol.

"Čo sa deje?!" opýtala som sa ho.

"M...moje nohy..."

(Do čerta..)

"Čo ste mi to urobili?!!"

🚨🚨🚨

Takže moje najhoršie predtuchy sa naplnili.. Jungkook si necíti nohy.
Hneď som dala vedieť Jinovi.

"To nemôže byť pravda!" udrel do steny.

"Upokoj sa prosím ťa.." chytila som ho za rameno.

"Prepáč.. Ale toto proste nemôže byť pravda."

"On to zvládne a znova sa postaví. Verím tomu. Teraz ale hlavne potrebuje oporu.."

"Áno.." nadýchol sa. "Musím tu byť pre neho. Ani si len nedokážem predstaviť ako sa práve cíti. Môžem ísť za ním?"

"Samozrejme." pousmiala som sa.

Prikývol a odišiel.

Je mi hrozne pozerať sa na to akí sú obaja zničení.
Kiežby sa niečo takéto strašné nikdy nestalo..