Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V tom momente som ale skamenela...
Jeho telo bolo posiate modrinami. V očiach sa mi začali zbiehať slzy pri pohľade na to.
Keď si to Tae uvedomil, okamžite ma zo seba zložil a rýchlo si naspäť obliekol tričko. Vtedy som zbadala jeho chrbát.. Mal na ňom toľko jaziev.. Už som viac neudržala svoje slzy.
V mojej hlave bolo odrazu toľko otázok, keď som sa však chcela niečo spýtať nešlo to. Akoby som nemala jazyk..
"Už by som mal ísť." povedal rýchlo a odišiel.
Ostala som tam len tak nečinne sedieť a plakať..
Od toho dňa už nič nebolo také ako predtým. Tae ma prosil aby som na to zabudla, vraj len spadol, ale ja viem že také modriny určite nie sú z pádu.. Nikto mu ubližuje. Som si tým viac ako istá.
Bolí ma že sa mi s tým Tae nechce zveriť. Aj keby som sa neviem ako snažila zabudnúť na to, nejde to! Až príliš mi na ňom záleží. Aj tak som mu ale sľúbila že sa o tom už nebudeme baviť. Videla som že je to pre neho citlivá téma. Vlastne som poprvýkrát uvidela túto jeho vážnu, smutnú stránku..
Stále viac a viac som si ale potaji všímala to ako vyzerá, či niekde pod jeho oblečením nezahliadnem nejakú ranu, nejakú modrinu. Raz sa mi zazdalo že niečo vidím pod jeho rukávom. Akúrát sme spolu robili v obchode. Nemohla som si pomôcť. Musela som si to overiť.
Keď ma odprevadil domov, prišla som k nemu, chytila ho za ruku a vyhrnula mu rukáv.
Bohužiaľ som mala pravdu.. Po celom predlaktí mal modriny.
Okamžite vytrhol svoju ruku z môjho zovretia a zazrel na mňa.
Už som sa viac nemohla ovládať, nedokázala som to.
"Aj teraz si spadol Tae?"
"Povedal som aby sme sa o tom už nebavili." otočil sa a chcel ísť preč ale chytila som ho.
"Prečo mi toto robíš Tae? Vidím že niečo nie je v poriadku, tak prečo mi nepovieš pravdu? Prečo mi klameš? Neveríš mi snáď?" strela som si slzu z líca.
"To nie je tvoja vec Eun. Nechaj to tak."
"Ako môžem? Záleží mi na tebe a bojím sa o teba! Ako to mám nechať len tak?!" zvýšila som hlas.
Jeho výraz bol aj naďalej tvrdý, no v jeho očiach som videla trblietať sa slzy.
"Povedal som ti že som spadol."
"Prosím ťa! Komu to tu nahováraš?.. Myslíš že som hlúpa?" zhlboka som sa nadýchla a objala ho. "Prečo mi o tom nepovieš? Pomôžem ti ako len budem môcť, to vieš. Prosím neodvracaj sa odo mňa."
Odsunul ma od seba.
"Mne nikto nepomôže.." na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval. "Nechaj ma napokoji. Nestaraj sa už o mňa prosím."
"Tae..." chytila som ho no on sa mi hneď vytrhol.
"Povedal som nechaj ma!" zvýšil hlas.
Takého som ho ešte nikdy nevidela.. Je ťažké priznať to, ale v tom momemte som cítila strach.
Na chvíľu sa na mňa díval, potom sa ale otočil a bez slova odišiel..
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
