Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ráno sa mi po dlhej dobe konečne vstávalo ľahko. Je to kvôli nemu?.. Tak či tak, som za to rada.
Keď som vyšla von z dverí, prekvapilo ma že ma tam Tae čaká. Privítal ma s úsmevom na tvári a tak ako aj včera, aj dnes ma počas celej cesty držal za ruku.
Pracovať s ním je ako nejaký sen! Nemôžem si pomôcť ale je taký úžasný! Všetko mi tam hneď poukazoval, vysvetlil a počas celého dňa ma rozosmieval a pomáhal mi. Bolo to super! Stavím sa že keby som pracovala niekde inde nebolo by to takto.
Čo sa týka práce.. Nepovedala by som že v takom obchodíku je až toľko roboty. Treba to tam ráno a aj večer upratať, počas dňa rovnako všetko upravovať pretože ľudia to hocijako poprekladajú. Treba byť na kase, dávať pozor aby sa nekradlo, vykladať nový tovar, kontrolovať dátumy spotreby atď.... Je toho fakt dosť! Nečudujem sa že potrebovali ďalšieho zamestnanca.
S Taehyungom po boku to však ubehlo ako voda.
"Ponáhľaš sa domov?" opýtal sa ma keď sme skončili.
"Prečo?"
"Chcel by som ti niečo ukázať." usmial sa.
"A je to ďaleko?"
"Len kúsok. Poď." chytil ma za ruku.
🚨🚨🚨
Išli sme na okraj mesta kde bol menší les. Bolo pekné prechádzať sa po lese. Už sa ani nepamätám kedy som to naposledy urobila.. Prišli sme až na opustené kúpalisko neďaleko mesta.
"Toto je ono?" opýtala som sa a porozhliadla sa naokolo.
"Áno. Poď dole, pomôžem ti." zoskočil dole do.prazdneho bazéna a načiahol za mnou ruku. A jeho pomocou som tiež zoskočila.
Tae zamieril k okraju a zobral zo zeme sprej. Až vtedy som si na stenách všimla rôzne nápisy a grafity. Párkrát zahrkal a začal niečo sprejovať. Podišla som k nemu a pozrela sa na to čo práve vytvoril. Napísal tam I'm Fine.
"Chodievaš sem často?"
"Ako kedy. Väčšinou sem chodím keď si potrebujem vyvetrať hlavu. Pozri!" začal mi ukazovať grafity. "Toto všetko som urobil ja a moji kamaráti."
"Chodievaš sem aj s nimi?"
"Hej. Je to jedno z našich miest." usmial sa. "Rád ti ich niekedy predstavím. Budú sa ti páčiť."
"Nemôžem sa dočkať." usmiala som sa.
"Chceš si to vyskúšať?" ukázal na sprej.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Hmm.. Ešte som to neskúšala." priznala som.
"Tak máš šťastie že si tu so mnou." chytil ma za ruku a pritiahol ma k sebe. Pretrepal sprej a podal mi ho.
"A čo mám napísať?" pozrela som sa na neho.
"Čo len chceš. Je to na tebe."
Cítila som že je jeho pohľad uprený na mne. Zavrela som oči a skúsila sa sústrediť. Čo napíšem??
"Hm.. Čo povieš?" nesmelo som sa opýtala a odstúpila od steny.
Tae sa na to pozrel a pousmial sa.
"Je to blbé?"
"Hah.. Nie. Len som nečakal že nakreslíš srdce." zasmial sa.
"Napadlo ma to ako prvé." tiež som sa zasmiala.
"Ak je to tak, znamená to že som sa nemýlil a si dobrý človek." milo sa na mňa pozrel.
"To si si o mne myslel?"
"To si o tebe myslím." vzal mi sprej z ruky a položil ho späť na zem. Potom ma zas chytil za ruku a pomohol mi vyjsť hore z bazéna.
Sadli sme si na okraj a sledovali ako slnko klesá a pomaly sa stráca v korunách stromov. Teda, aspoň ja..
"Tae... Už zase to robíš!" zasmiala som sa.
"Nemôžem za to! Proste z teba nedokážem strhnúť oči a neviem tomu pomôcť. Fakt sa snažím ale nejde to."
"Zase sa budem červenať.."
"To už sa dávno." zasmial sa a ja som si skryla tvár do dlaní. On mi ich nežne chytil a dal preč.
"Nezakrývaj sa prosím. Si krásna a keď sa červenáš... Ešte viac." usmial sa a pohladil ma po líci.
V ten moment akoby mnou prešiel elektrický prúd.
Jeho pohľad je vždy tak hrozne intenzívny.. Akoby videl priamo do mojej duše. Vždy keď sa pozriem do jeho očí, strácam sa v nich. Sú také hlboké, tmavé a krásne..
Keď sa jeho tvár začala pomaly približovať môj dych sa zastavil. Na malý moment sa všetko okolo mňa zastavilo.
"Prečo mi toto robíš?" zavrel oči a oprel svoje čelo o to moje. "Snažím sa držať od teba ďalej, ale nejde to. Ťahá ma to k tebe stále viac a viac." povzdychol.
Snaží sa držať ďalej?..
Prečo?
"Nemala by si so mnou strácať čas Eun. Mala by si sa odo mňa držať čo najďalej."
"Prečo?"
"Nie som dobrý človek Eun. Nie som ako ty."
"Tae.." stisla som jeho ruku. "Neviem prečo si to myslíš, ale mýliš sa. Odkedy ťa poznám, cítim akoby sa môj život konečne obracal k lepšiemu. Po dlhej dobe zase cítim pocit šťastia, nádeje a to len vďaka tebe! Je to akoby si do môjho života priniesol kúsok svetla."
Otvoril oči a neveriacky sa na mňa pozrel.
"Myslíš to vážne?"
"Áno. Úplne."
Pousmial sa a palcom mi pohladil ruku ktorou som ho držala.
"To ty si tá ktorá prináša svetlo do môjho života Eun." povedal a jemne ma pobozkal. Potom sa trochu odtiahol a očami skúmal moju tvár, moju reakciu. Bola som mierne zaskočená ale v dobrom zmysle. Keď som sa spamätala, usmiala som sa na neho a on opäť spojil naše pery, tentokrát už do dlhého nežného bozku.
