Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Je zaujímavé že jedna malilinká vec, malilinká zmena môže priniesť toľko zmien..
Nikdy by som nepovedala že vďaka ceste neskorším autobusom stretnem Taehyunga.
Odkedy sme sa rozlúčili som na neho nedokázala prestať myslieť. Neviem čo so to mnou urobil ale je to fakt sila.
Vždy keď som išla von, vyzerala som ho. Dúfala som že ho niekde uvidím. Dokonca som úmyselne čakávala na ten neskorší autobus. Lenže.. Už som ho bohužiaľ nestretla.
Vôbec som sa nedokázala sústrediť. Na školu, ani na seba.
Do reality ma však vrátila mama. Jej stav sa nezlepšuje, práve naopak. Som z toho zúfalá.
Viete ako sa hovorí že už nemôže byť horšie? Môže. Vždy môže.
Sama som sa o tom zase presvedčila. Mama vraj môže podstúpiť nejakú liečbu, avšak stojí veľmi veľa peňazí.
Neviem čo mám robiť. Mame som o tom samozrejme nepovedala. Nechcem ju tým zaťažovať.
Najlepšie riešenie bude ak preruším štúdium a nájdem si nejakú prácu. Kvôli mame som ochotná urobiť všetko. Nie je isté že jej tá liečba pomôže ale treba mať nádej a stále veriť. Viem že by s takýmto riešením nikdy nesúhlasila. Preto jej to ani neplánujem povedať.
Hneď zajtra pôjdem do školy a seknem s ňou. No a potom.. Potom sa vrhnem na hľadanie nejakej práce...
