Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vytlačila som si niekoľko kópií svojho životopisu a hneď ako som odišla zo školy som začala obiehať každý jeden obchod alebo predajňu kde som sa pýtala na prácu.
Bohužiaľ, nikde mi ju nesľúbili. Buď povedali že sa ozvú, alebo ma rovno odpísali s tým že nikoho nového nehľadajú..
Nečakala som že bude také ťažké nájsť si prácu. Zabila som s tým prakticky celý deň.
Pozrela som sa na hodiny. Bolo už dosť neskoro a musela som utekať na autobus. Keď som dobehla na zastávku, ešte tam našťastie nebol a tak som si mohla odfúknuť.
"Eun?" Začula som a otočila sa za hlasom..
"Tae!" zamávala som mu.
"Ahoj! Konečne som ťa stretol!" povedal keď ku mne dobehol. "Čo tu tak neskoro robíš?"
"Bola som v meste. Hľadám si nejakú prácu."
"Aha. A našla si niečo?"
"Nie.."
"Myslel som si. Je tu ťažké zohnať prácu. Tiež mi to trvalo večnosť." usmial sa.
"Oh.. To si ma moc nepovzbudil."
"Prepáč!" zasmial sa. "Pomôžem ti s tým ak chceš!"
"Nie to nemusíš."
"Ja viem že nemusím. Aha! Už nám ide autobus." otočil sa.
Nastúpili sme a ako minule, aj teraz si sadol ku mne.
"O koľkej pôjdeš zajtra domov?" spýtal sa ma.
"To ešte netuším.. Uvidím ako to zajtra pôjde."
"Môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Jasné."
"Prečo si musíš nájsť prácu?"
"Je to komplikované.. Dostala som sa do zložitej situácie a potrebujem peniaze." sklopila som zrak.
Pozrela som sa na svoje ruky ktoré som si žmolila. Zrazu ma za ne chytil a tak ma prinútil pozrieť sa na neho.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Vidím že je pre teba ťažké o tom rozprávať. Ale keď budeš hocikedy potrebovať, som tu. Neviem čo je vo veci, ale verím že všetko bude dobré."
"Ďakujem ti.." pousmiala som sa. Naozaj som potrebovala počuť takéto slová.
Neodpovedal len sa usmial a palcom pomaly hladil moju ruku.
