Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dnes som skončila zas bez výsledku.. Prišla som na zastávku a vyzerala či neuvidím Taeho. Bohužiaľ som ho nikde nevidela.
Už začínam byť zúfalá. Potrebujem prácu! Musím pomôcť mame..
Som na nič. Bezchopná.
Zatvorila som oči aby som potlačila slzy. V tom som začula prichádzajúci autobus.
Ah.. Dnes Taeho asi neuvidím.
Vzala som si tašku a išla nastúpiť no začula som Taeho ako volá moje meno. Obzrela som sa a uvidela ho bežať ku mne.
"Eun!!" dobehol ku mne. "Konečne som ťa našiel! Hľadal som ťa celý deň!"
"Čo sa stalo?"
"Vybavil som ti prácu!"
"Čože?? Naozaj?"
"Áno! Poď!" vzal ma za ruku.
"Počkaj ale čo autobus? Ďalší už potom nejde.."
"Mne nevadí ísť aj pešo. Tebe?" usmial sa.
"Heh, nie."
"Tak poďme!" začal ma viesť za sebou.
Kráčali sme takto asi desať minút keď nakoniec prelomil ticho ktoré medzi nami vládlo.
"V obchode kde pracujem akurát hľadajú nového predavača. Keď je tam len jeden, tak na všetko sám nestačí."
"To znamená že tam nebudem sama? To je super!"
"Áno. A ešte lepšie je že tam budeš so mnou! Vybavil som ti aby si robila tú istú smenu čo ja."
"To bude skvelé! Ale asi budem mať problém sústrediť sa keď na mňa budeš stále takto pozerať.." zasmiala som sa.
"Nemôžem si pomôcť. Dnes ti to pristane." usmial sa. "Ehm...teda nie že by ti to predtým nepristalo!.."
"Hah, chápem." zasmiala som sa na tom aký je zlatý keď je v rozpakoch. "Vďaka." usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.
Namiesto toho aby niečo odpovedal, preplietol naše prsty.
"Čo robíš?" pozrela som sa na neho.
"Držím ťa." usmial sa.
Pokrútila som nad ním hlavou. To mu nepríde divné len tak niekoho chytiť za ruku alebo sa na neho neustále dívať?.. Alebo som len ja taká divná?..
Tak či tak, je to rozkošné. Len ma to utvrdzuje v tom, že Taehyung je naozaj výnimočný človek.
Hneď ako sme prišli do obchodu ma majiteľ prijal. Taehyung to naozaj vybavil! Som tak strašne šťastná!
Tae bol celý bez seba a hneď mi to tam všetko poukazoval a rozprával mi čo všetko budeme robiť. Som rada že tam budem s ním. Vyzerá to tak, že sa s ním rozhodne nebudem nudiť!
Cestou domov už bolo dosť neskoro tak ma dokonca odprevadil až k môjmu vchodu. Bolo to od neho milé. Chcela som ho na chvíľu pozvať dnu, predsa len mu vďačím za mnoho, ale bohužiaľ musel bežať domov.
Vďaka nemu sa mi dnes zaspávalo omnoho ľahšie. Akurát si nie som istá, či kvôli jeho pomoci, alebo kvôli niečomu inému..
Len pri pomyslení na to, že ho zajtra uvidím, som celá bez seba...
