Diabolik Lovers - Nový príbeh

5. časť - Začína sa škola

Yui mi umyla hlavu a usmiala sa na mňa. „Prečo ti tie vlasy sestra farbila? Veď sú celkom pekné," povedala a pyšne sa usmiala nad svojou dobre vykonanou prácou. „Asi hej. Vďaka," povedala som a otočila som sa, aby som sa mohla pozrieť do zrkadla. Moje pôvodne čierne vlasy som mala zase pred sebou. „Dobre, teraz sa poďme prezliecť do uniforiem a pôjdeme do školy pohľadať tvoju sestru," povedala Yui a ja som prikývla. Prezliekla som sa do vcelku pohodlnej, modro čiernej uniformy. Potom som si dala čierne podkolienky a na nohy čierne lakované lodičky na vyššom podpätku. Vzala som si svoj batoh, s ktorým som prišla a prehodila som si ho na chrbát. „Dobre, môžeme ísť," povedala som a spolu s Yui sme vyšli von z izby. Dole pri chodníku, pred vilou, čakala limuzína. „Aha, nový člen osadenstva!" povedal chalan s červenými vlasmi a smaragdovo zelenými očami. „Áno Avayuto. To je Luna. Chvíľu tu s nami pobudne," povedal Reji, otočil sa na mňa a usmial sa. Ukázal tým svoje ostré, predné zuby. „Dobre, poďme," povedal Reji a všetky sme nastúpili. Keď sme zastali pred školou a vystúpili, tak mi Reji dôrazne povedal: „Drž sa Yui! Jasné?" „Jasné Reji," povedala som a on sa spokojne usmial a šiel za ostatnými chalanmi. Keď sme vošli do školy, tak Yui povedala: „Prvú hodinu máme slovenčinu." „Dobre," povedala som, vzala si knihy zo skrinky, ktorá bola hneď vedľa tej Yuinej. Vošli sme do triedy a všetky pohľady sa upreli na nás. Sadla som si vedľa Yui a akurát vtedy vošiel učiteľ. „Dobrý deň študenti. Dnes tu máme nového spolužiaka. Žiadam ho, aby sa postavil pred triedu a predstavil sa," povedal učiteľ a ja som podišla dopredu a začala som: „Ahojte! Ja som Luna Sagami a mám 18 rokov. Dúfam, že spolu budeme dobre vychádzať." Dopovedala som a išla si sadnúť späť vedľa Yui. „Vidíš, zvládla si to Luna," povedala a ja som sa usmiala. „Vďaka Yui," povedala som a sústredila sa ďalej na hodinu. „Vďaka za vašu pozornosť. Vidíme sa zajtra," povedal učiteľ a vyšiel von z triedy. „Ufff!" konečne som si vydýchla. „Počúvaj Luna. A aké má tá tvoja sestra vlasy?" spýtala sa ma napokon Yui. „Hnedo ryšavé. Prečo?" spýtala som sa a zdvihla pohľad k nej. „Lebo tamto sedí jedna baba veľmi podobná opisu tvojej sestry," povedala a ukázala na dievča na konci triedy, ktoré si niečo nervózne čmáralo do zápisníka. „Možno to je ona. Idem sa jej spýtať," povedala som a Yui prikývla a išla za mnou. Zastali sme sa pri jej ľavici a ja som sa s ťažkým hlasom spýtala: „Celestia?"