Infinity /SK/ ✅

27.

21. 7. 2017
01:46 a.m.:

Strhla sa zo sna, no hneď ako si uvedomila, že je hore, tvár skrivila do bolestnej grimasy. Neznášala, keď sa prebudila náhle, lebo oči mala zlepené spánkom a telom jej prešla vlna citlivosti. Pomaly sa ponaťahovala aspoň v rámci možností, a oči rozlepila natoľko, aby pomedzi mriežku z mihalníc videla, koľko displej ukazuje hodín.

Trištvrte na dve ?? Prečo sa zobudila práve teraz ? No mobil v ruke jej zrazu začal vyzváňať prenikavým, ostrým tónom ktorý sa jej zarezal do mozgu. Keďže zbadala, že jej volá Don, okamžite sa prebrala. Narovnala sa ako keby jej vystrelila pružina z matraca a okamžite to prijala, pretože sa jej z toho začal sťahovať žalúdok.

,,Láska čo sa deje ?" Opýtala sa roztrasene, lebo sa začínala obávať najhoršieho. ,,Amy...mohla by si... prísť ?" Bolo jasne počuť, že každé slovo mu robilo ťažkosti. Okrem žalúdka jej zovrelo aj srdce. ,,...Prosím..." Dodal chrapľavo, a v tom momente prestala rozmýšľať mozgom, a nechala sa viesť iba inštinktami a srdcom.

,,Láska...Láska si tam ?" Chcelo sa jej plakať, no ešte nebola natoľko vynervovaná. V telefóne začula šušťanie a z mikrofónu sa ozval hlas jeho mamy:

,,Amy, príď sem, s Donom sa to zhoršilo..." svoj plačlivý hlas sa snažila zmierniť plytkým nádychom. ,,On...chce ťa ešte vidieť."

Síce sa cítila ako paralyzovaná, no napriek tomu uvedomele povedala: ,,Odkážte mu hneď som tam."

Rýchlo zrušila a obratne začala vytáčať číslo taxíka. Keď sa konečne dovolala a na druhej strane sa ozval mužský hlas, objednala si taxík priamo pred dom.

,,Za koľko tu bude ??" Snažila sa neprepadnúť panike, no zúfalstvo ňou kmásalo čoraz viac. ,,Za nejakých 5-10 minút." ,,Dobre, čo najrýchlejšie vás poprosím." Palcom rozdrtila ikonku pre zrušenie hovoru a druhou rukou zapálila nočnú lampu. Z postele doslova vyskočila a začala lietať po izbe, pretože v hlave jej blikal alarm, ako varovanie že sa tam musí dostať čo najskôr.

Na biele tričko si natiahla jeho mikinu a teplákové kraťasy vymenila za čierne legíny. Vlasy si rýchlo stiahla do drdola, ktorý sa jej išiel každou chvíľou rozpadnúť. Schmatla mobil a peňaženku, v ktorej mala asi 15 libier, čo na cestu do nemocnice muselo stačiť. Vypla lampu, potichu ale rýchlo vykĺzla von z izby a cupkala dole schodmi dávajúc pozor, aby nezavŕzgali. Nanešťastie zavŕzgali presne na poslednom schode, čo ju vydesilo a prudko mykla pohľadom smerom do maminej spálne, ktorá mala vždy pootvorené dvere.

Začula kroky, čo ju nakoplo, aby sa pohla ďalej. Takže sa rozbehla dole schodmi do chodby a doslova skočila do svojich čiernych conversiek, na šnúrky sa úplne vykašľala. Na medziposchodí sa zrazu rozsvietilo a objavila sa tam jej mama so strapatými vlasmi a prispatým výrazom.

Na zlomok sekundy na ňu vypleštila oči, no teraz nebol čas jej vysvetľovať, čo sa deje. Naslepo siahla po kľučke a keďže ju trafila na prvý krát, rozrazila dvere a vyskočila von do chladnej noci.

,,Amy stoj !" Rozbehla sa za ňou, lenže presne v tej chvíli pred ich domom zabrzdil čierny taxík, takže preskočila všetkých 8 schodov vedúcich k ich vchodovým dverám. V ten moment, kedy letela vzduchom, si pripadala ako James Bond utekajúci pred nepriateľom. S tým rozdielom, že on zdrhal pred niekým, a ona letela za niekým. Keď dopadla na zem, odpružila sa a vrhla sa na dvere.

,,Kam to bude ?" Opýtal sa jej keď vletela dnu. ,,Prosím rýchlo do nemocnice !" Vyštekla zadychčane a vlasy padajúce do jej tváre si prehodila dozadu. Z gumičky sa jej vyvliekli presne v tom momente, keď letela vzduchom ponad schody. Taxikár dupol na plyn a s krátkym prešmyknutím kolies sa rútil po nočnom Northamptone.