Infinity /SK/ ✅

7.

,,Ahoj." Opatrne ho pozdravila akoby sa bála toho, aby mu svojím silným hlasom neublížila. ,,Ahoj poď ďalej !" S úsmevom ju pozval dnu.

Dnes ju ešte ani poriadne nevidel keďže ho vyplo po prvej hodine. Čierne priliehavé džíny a úzke tielko si prekryla červeno-čiernou károvanou košeľou. Divil sa, že jej nie je zima. On bol zakrytý bielou perinou a predsa ho často striasalo od zimy.

Osmelila sa a sadla si k nemu na posteľ. ,,Tak ako je ti ?" Opýtala sa ho s úsmevom, no v očiach sa jej zrkadlil strach. Hasil jej iskru, a on ju nechcel vidieť smutnú. ,,Hlavne sa prosím ťa netvár tak smutne. Som a budem v pohode. Uvidíš." Snažil sa ju uistiť, že je v poriadku, hoci okolnosti boli presne opačné.

,,Aha, tak preto tu ležíš biely ako krieda, s ofačovanou rukou s touto hadičkou do ktorej ti kvapká fyzák (fyziologický roztok) a ja si mám myslieť že si v pohode hej ?" Obaja sa zasmiali, lebo presnejšie sa ani trafiť nemohla.

,,Dobre uznávam vyzerá to bledo ale ver mi nemusíš sa o mňa báť, skôr sa bojím ja teba keď som videl ako ten skurvysyn dopadol." Zatváril sa naoko vystrašene aby ju rozosmial. Vyšlo mu to, pretože na tvári sa jej objavil ten bezstarostný úsmev ktorý tak zbožňoval, a ktorý ho hrial pri srdci. Zrazu sa necítil taký bezmocný a slabý, pretože ho znova hriali jej slnečné lúče.

,,Nevedela som, že si to videl. Myslela som že si úplne mimo." ,,To myslíš vážne ? Už keď si naňho zvrieskla to o Austrálii musel som sa prebrať." Ruku v ktorej mal zapichnutú infúzku zovrel do päste aby si s ňou mohol ťuknúť. Bol na ňu neskutočne hrdý za to, ako ho dokázala zraziť na kolená.

,,Ale sám by som to nezvládol lepšie." Musel ju pochváliť. Trochu sa cítil ako jej starší brat, ktorý chváli svoju sestričku za to, že si nenechala zobrať pastelky od zlého spolužiaka.

,,Čo sa vlastne stalo ?" Spýtala sa po chvíli. ,,Provokoval, a to nemal robiť." Odpovedal až príliš ľahostajne na to, ako ho sralo to, čo o nej povedal. ,,Veď dobre, ale....čo také ti povedal, že si mu vrazil ?" V tej chvíli sa otvorili dvere a dnu vošla sestrička v bielom oblečení s tlakomerom v ruke.

,,Dobrý deň." Pozdravila s dobre vycvičeným úsmevom. ,,Dobrý." Obaja sa zborovo odzdravili pričom on meškal o zlomok sekundy. ,,Slečna môžem vás poprosiť aby ste išli von musím pacientovi zmerať tlak."

Pacient. Pre ňu nebol človek, pre ňu bol len ďalšia položka na zozname ktorú musí vybaviť než ju odškrtne. Ale nemohol jej ti zazlievať, je to jej práca.

,,Isteže. Hneď som späť." Venovala mu jemný stisk a odišla za dvere. Sestrička mu zatiaľ nasadila bandážku a zmerala tlak.

,,Nerozumiem tomu, tvoj tlak je v rámci normy." ,,Čože ?" Neveriacky sa pozrel na digitálny displej. ,,Motá sa ti teraz hlava ? Cítiš sa unavene ?" ,,No áno, trochu." ,,Tlak máš 120 na 80.  Úplne v poriadku." Nechápal to. Ak to nie je nízky tlak, tak čo potom ? ,,Zájdem za doktorom Brightonom. On už bude vedieť čo s tým." Celú aparatúru zbalila a rezkým krokom vypochodovala von z dverí.

Po chvíli sa k nemu Amy vrátila. ,,Tak ako ?" ,,Ževraj mám normálny tlak, ale cítim sa ako keby ho mám na nule." Stisla pery a rozmýšľala. Prstami ktoré jej zdobili upravené, no nenalakované nechty spolu s tenkým zlatým prstienkom bubnovala po perine.

,,Možnooo....." Ozvala sa po chvíli ticha. ,,Možno si iba unavený. Skús si pospať, možno ti bude lepšie." ,,Hah, pochybujem." Utrúsil. Z jeho vlastnej rannej skúsenosti vedel, že po prebudení mu bolo ešte horšie ako keď išiel spať. ,,Neotvorím ti na chvíľu okno ? Čerstvý vzduch zvykne pomôcť."

Hoci mal pocit, že by mu od zimy nepomohlo ani 10 perín, súhlasil. Vstala a pristúpila k oknu ktoré otvorila dokorán. Stála tam iba chvíľu a o pár minút okno zatvorila. Svieži marcový vzduch dorazil k jeho tvári a musel priznať, že ho to trochu prebralo. ,,Lepšie ?" Znova si k nemu sadla. ,,Hej, díki."

Pozrela sa na mobil a vstala. ,,Už musím ísť, ale zajtra rozhodne prídem." ,,Veď to nemusíš." ,,Nemusím, ale chcem." Zaškerila sa na neho a tým aj jemu dopomohla k úsmevu.

,,No tak dobre. Teším sa." Naposledy sa na neho usmiala a vykročila von z dverí. ,,Maj sa !" ,,Aj ty. Ahoj zajtra." Rozlúčili sa, odišla a dvere sa za ňou zavreli.