Infinity /SK/ ✅

14.

,,Tak čo napadlo ťa niečo ďalšie ?" Sedeli spolu na lavičke v parku, ktorý pomaly začínal naberať zelený plášť. Keďže dnes svietilo slnko, znova išli von aby nemusel sedieť doma. No dnes nemohol byť vonku tak dlho, lebo poobede musel ísť do nemocnice na dialýzu.

Amy sa rozhodla, že pôjde s ním, za čo bol naozaj rád, lebo dve hodiny iba sedieť napojený na hadičky, zatiaľ čo mu perú krv bola vrcholná nuda. Dokonca aj s mobilom či blokom v ruke. Kresliť mohol jedine ten stroj.

,,Kedysi som chcel Thrasher mikinu, šetril som si na ňu ale aj tak nemám dosť peňazí." ,,Koľko máš ?" ,,Ledva 40 libier. To ani zďaleka nestačí. V skateshope na námku by ju mohli mať ale chce to viac peňazí."

,,Hmm..." Zamyslela sa. ,,Ja mám dokopy asi tak...desať libier našetrených...." Obaja sa nad tým zasmiali, pretože to bolo skutočne málo. ,,A od rodičov vypýtať nemôžeš ?" ,,Môžem ale tí už minuli dosť na lieky a vyšetrenia, pochybujem že mi kúpia niečo čo mi bude o chvíľu nanič."

,,Žartuješ že ?" Zasmiala sa. ,,Veď ešte žiješ !" ,,Pre nich už asi nie," Odpovedal stroho a vzdychol si. ,,Mám taký pocit, ako keby som bol...pre nich už mŕtvy."

Skutočne to tak cítil. Áno síce mal profesorku, ktorú mu zaplatili a platili mu aj lieky a testy, no obaja si od neho držali veľký odstup, dokonca aj jeho vlastná mama. V práci trávila čoraz viac času. Na jednu stranu ho to mrzelo, no zároveň ich chápal. Musí to byť pre nich ťažké pozerať sa na neho, a nemyslieť na to, že oňho prídu. No on ich mal stále rovnako rád. A ich postoj k nemu to nezmenilo.

,,Ou, tak to ma mrzí." Znova na nej videl, že chcela niečo povedať no nevedela čo. Stískala pery a pozerala sa všade možne len nie na neho.
No nakoniec si vzdychla a odohnala ten strápený výraz zo svojej tváre.

,,No, ale ešte si tu a ja ti pomôžem získať tú mikinu." Venovala mu úsmev a povzbudila ho, nech sa nevzdáva. Súhlasil s ňou, no jej plán mal malý háčik. ,,Lenže ako chceš zohnať tých ostávajúcich 40 libier ?"

Zrazu slnko vyšlo spoza mraku a keďže bolo skryté presne nad stromom, pod ktorým sedeli, začalo vrhať krásne zelené tiene na jej tvár.

,,Počkaj nehýb sa !!" Pohotovo schytil ceruzku a blok a začal ju kresliť. Bolo to síce nahrubo, ale dalo sa rozoznať, že je to ona, kreslená z profilu s letmým úsmevom na tvári.

Pokračoval v čmáraní no jej tvár sa zrazu rozjasnila. ,,Jasné mám to !!" Skríkla dobre že nie na celý park a vyletela z lavičky. ,,Čo robíš ? Už som to skoro mal !!" Skríkol rozhorčene, lebo mu pokazila nákres. ,,Kašli na mňa mám pre teba lepší nápad čo kresliť." Rýchlo kráčala smerom preč, takže si rýchlo zbalil veci a dobehol ju.

,,Povieš mi čo stváraš ? Čo mám podľa teba kresliť ?" ,,Predsa ľudí." Usmiala sa a ďalej kráčala smerom na námestie.