How to love /SK/ ✅

-37-

Predstúpila som pred skriňu a otvorila ju. Bol v nej bordel, ale šaty, ktoré som si mala obliecť, boli v bezchybnom stave, nepoškodené, nepokrčené, zavesené na vešiaku v priesvitnom obale. Vybrala som ich a obliekla sa do nich a vzhľad som kontrolovala v zrkadle na skrini.

Ale musím uznať, sú to nádherné šaty. Padnuté úzke, dlhé rukávy mi odhaľovali skostnatené ramená a dekolt. Práve by sa na krk hodila nejaká retiazka či náhrdelník, škoda, že žiadny nemám.

Sadla som si za kozmetický stolík a maľovala sa najlepšie, ako som vedela. Potom som si s božskou trpezlivosťou začala kulmovať vlasy.

Musím predsa vyzerať reprezentatívne. Hovorila som si v duchu.

Som Lynn Whitmanová, dcéra Georga Whitmana a jediná dedička spoločnosti Whitman & Co. Bože.

Tá veta, ktorú mi kedysi dávno otec povedal, znela tak strašne snobsky, až sa mi chcelo zvracať. Jedina dedička ? Čo sme my aristokracia ?! Až ma to vytáčalo.

Ale tú firmu raz naozaj zdedím. A hneď aj viem , čo s ňou spravím. Prenechám ju tým supom čo sa nazývajú partneri, a nech sa o ňu bijú ako o posledný kus mäsa.

Je mi jedno, čo si o tom otec pomyslí, nech sa pre mňa za mňa aj v hrobe obracia, je mi to jedno. Neznášam to. A nechcem skončiť ako môj otec, nemať čas na vlastné deti.

A čo sa týka peňazí, 80% venujem na charitu alebo na výzkum rakoviny alebo niečo podobné, a za zvyšných 20 % odídem žiť niekam do Nórska, kde mi všetci dajú pokoj. Tomu sa hovorí užívať si život ! Super !

Pozrela som sa na hodinky. Za desať šesť. Večierok sa má začať o šiestej, a žiadny z týchto biznismanov nechce prísť neskoro, takže pred šiestou tu všetci budú.

Myslím, že už teraz prišla väčšina, pretože zdola som počula zdvorilú konverzáciu.

Pretáčali sa mi pri tom kolieska. Úplne si tých mužov predstavujem, ako si pred odchodom opakujú každú jednu vetu.

,,Lynn, ako si na tom ?" V otvorených dverách izby sa zjavila Daniela a oprela sa rukou o rám dverí.

Nevyzerala zle. Mala na sebe úzke, tmavomodré šaty po kolená bez ramienok. Na nohách mala tmavomodré lodičky, vlasy perfektne vytvarované do nízkeho drdola na pravej strane a uši jej zdobili nenápadné strieborné náušnice v tvare slzičiek.

Mama by sa obliekla úplne inak. Ako si ju pamätám, vzala by si niečo červené a svieže, aby zažiarila. A veruže by žiarila, ako zlatá rybka v šedom mori. Bola by zo všetkých najkrajšia, dokonca krajšia ako ja.

,,Už si iba dokončím vlasy, za chvíľu som dole." Rozprávala som sa iba s jej odrazom v zrkadle.

Sústredila som sa na to, aby som mala perfektné vlasy hlavne vzadu. Tam sa mi totiž kulmujú najťažšie. Daniela kývla hlavou na súhlas a chvíľu ma len tak pozorovala.

,,Nepomôžem ti ?" Napokon sa narovnala a váhavo prekročila prah mojej izby. Z kulmy som spustila prameň vlasov a zadívala sa na ňu, a potom na Danielu v zrkadle.

Síce najradšej všetko robím sama, ale v tomto mala pravdu, že nakulmované vlasy vyzerajú oveľa lepšie, keď vám ich nakulmuje niekto iný.

,,Tak dobre." Podala som jej ju a ona mi pomaly tie vlasy dokulmovala. Ja som zatiaľ siahla do malej krabičky a vytiahla odtiaľ tenučký strieborný prstienok, ktorý som si dala na pravú ruku.

,,Hodili by sa ti nejaké náušnice, alebo retiazka." Ozvala sa mäkko. Nehovor !

,,Áno ja viem, ale nemám žiadne, čo by boli dostatočne elegantné." Vzdychla som si. ,,Môžem ti nejaké požičať ak chceš, mám jedny, ktoré by sa ti perfektne hodili." Hmm, prečo nie ?

,,Tak dobre." Jemne sa usmiala, a ja tiež. Kulmu už odložila, no naďalej sa mi hrala s vlasmi.

,,Čo to robíš ?" Prestávalo sa mi to páčiť. Nieže mi pokazí moju celovečernú snahu !

,,Neboj sa, ver mi. Je to len také malé oživenie." Z tel istej krabičky si zobrala malú čiernu gumičku a niekoľko vláseniek. Tak som ju s nevôľou nechala dokončiť to, čo zamýšľala, nech to bolo hocičo.

,,Tak, môžeš sa pozrieť. Ak sa ti to nebude páčiť, vrátim ti to do pôvodného stavu." Podala mi malé zrkadlo na maľovanie, aby som ho použila ako spätné zrkadielko.

Natočila som si ho tak, aby som videla, čo tam mám a nevychádzala som z údivu.

Polovicu vlasov zpredu mi zhrnula dozadu a vytvarovala mi z nich malú mašľu, ktorá bola zdobená malou perličkou do vlasov.

,,Páni" vydýchla som, nezmohla som sa na slovo. ,,Kde si sa to naučila ?" Prekvapene som otočila hlavu. Ona sa iba spokojne usmiala.

,,Na strednej škole chcel odo mňa každý, aby som ich česala. Česala som dokonca aj učiteľky a spolužiakov na maturitný ples."

,,Ale vyzerá to úžasne. Ďakujem." Otočila som sa na ňu vďačne. ,,Nemáš zač, som rada, že sa ti to páči. Idem ti po tie šperky." Otočila sa na opätku a klopkavo zamierila k nim do spálne.

Ja som si ešte raz prezrela tú mašľu z vlasov. Žasla som. Fakt. Asi ju poprosím, nech mi urobí aj účes na otváranie Westlaku, ale bude to musieť byť niečo pevnejšie, toto by sa mohlo rozpadnúť a to by bola škoda.

,,Tu to mám." Zjavila sa mi za chrbtom s takou krabicou na šperky, čo má vovnútri vankúšik. Keď som uvidela logo na vrchnáku, zatočila sa mi hlava.

,,To je Tiffany ?! Nie nie to si nemôžem zobrať." Vypliešťala som oči a záporne krútila hlavou.

,,Ber ich !" Podstrčila mi ju bližšie pod nos. ,,Ja si ich dať nemôžem a kedy inokedy ak nie teraz, na tebe budú vyzerať perfektne !"

Pozornejšie som sa zadívala na striebornú retiazku a náušnice na tmavomodrom semišovom vankúšiku.

Prívesok na najjemnejšej striebornej retiazke, akú som kedy videla vyzeral ako stužka, zmotaná do tvaru srdca. Taký istý motív bol aj na náušniciach.

Zdráhavo som si ich dala do uší a Daniela mi pomohla zapnúť retiazku.

,,Vyzeráš nádherne." Skonštatovala dojato, keď som si obula čierne lodičky, postavila sa a pozrela na ňu. Skutočne, už mi chýbala iba korunka, a mohla som ísť na audienciu britskej kráľovnej. Až na to, že toto som nebola ja.

,,Ďakujem." Usmiala som sa až príliš strojene a naposledy som sa obzrela v zrkadle. Neodolala som a zatočila sa v nich. Sukňa sa okolo mňa vlnila ako rieka v noci.

,,Tak poď, ukážeme im." Žmurkla na mňa. S výdychom som sa zasmiala. A čo im mám ukázať ? Seba ? Nie sme na módnej prehliadke ani na trhu s ľuďmi. 

Vykročila som smerom k dverám. Daniela ma jemne postrčila tým, že mi ruku priložila na holé lopatky a cítila som, ako sa mi jej dlhé nechty jemne dotkli pokožky, na ktorej som už mala aj tak husiu kožu.

V hlave sa mi vynoril doobedňajší rozhovor s Kylie a jej teória o Seanovi. S každým jedným schodom mi srdce bilo čoraz rýchlejšie.

Kajla, odstrelím ťa ak si mala pravdu.