How to love /SK/ ✅

-20-

,,Ale nič, kašli na to." Mávol rukou a ďalej sa venoval vyberaniu džúsu z chladničky. ,,Tak fajn." Tvárila som sa akože nič, a začala som sa obzerať okolo seba, keďže minule som ani nemala možnosť zistiť, ako to u nich vyzerá.

Bolo mi jasné, že sa mu nechce hovoriť o starostlivej stránke jeho povahy. Chápala som to, a zároveň nie. Veď na tom, že má rád svoje sestry nie je nič zlé. Hoci, pravda je aj to, že vo svete v ktorom sa pohybuje nemôže dať najavo svoju slabú stránku.

Lynn čo to zase táraš ? Zahriakla som sa v duchu. Nie si psychológ, nemôžeš hodnotiť jeho život. Nechcela som sa vŕtať v jeho osobnosti, no čím viac som naňho myslela, tým viac som mala pocit, že patrím do jeho života. A fakt, že sa práve prechádzam po jeho obývačke ten pocit iba umocňoval...

,,Povieš mi nad čím uvažuješ ?" Uškrnul sa a odpil si zo svojho pohára. Strhla som sa a nervózne si založila ruky za chrbtom.

,,Ale, nič podstatné." Aby som sa vymanila z tejto situácie, dvomi krokmi som sa presunula k pultu a vzala si z neho druhý pohár. Vypila som ho takmer na ex.

,,Ale nad niečím áno." ,,Hmm," džús ktorý som mala v ústach som prehltla a pohár som postavila na linku.  ,,Neboj sa, žiadne hlboké filozofické otázky o tvojom živote."

,,Fuha, tak to bolo silné." Vydýchol si, no toho úškrnu sa nezbavil ani za nič. Z toho, ako sa na mňa pozeral, mi tuhlo celé telo. ,,To že sa zamýšľam ?" Odsekla som.

,,To že sa nezamýšľaš nado mnou." ,,Ahaa už to chápem !" Tvárila som sa, akoby som prišla na nejaký svetoborný nápad. ,,Ty na to nie si zvyknutý že ?" Jeho basový smiech ma znova takmer dostal na kolená.

,,Skôr by som povedal že to predýcham." Dopil aj ten kúsok džúsu čo mal na dne pohára a znova naviazal očný kontakt.

,,Počuj ty máš nejak veľa sebavedomia." Lakťami sa oprel o linku a sledoval moju reakciu. ,,Ty sa tu teraz chceš dohadovať, kto ho má viac ?" Zasmiala som sa a odstúpila od pultu.

Keďže ma po tom behu celkom boleli nohy a hneď za mnou sa nachádzal hnedý lomený gauč, neváhala som ani chvíľu a hodila sa naň. Ale nie ako vrece zemiakov, to nie.

Premiestnila som sa k nemu dvomi perfektne vydarenými piruetami a usadila  sa naň ako dáma. Nebol to môj zámer, no inštinktívne som sa pri ňom správala ako blázon a dobre vychované dievča zároveň.
Musel si o mne myslieť kadečo, no z toho jeho záhadného úsmevu som to nikdy nevedela vyčítať.

,,Ale pozrime sa, tak ona je aj baletka." Založil si ruky a narovnal sa. ,,Hej no...kedysi. Skončila som keď začala škola." Nervózne som si prehrabla vlasy, pretože sa mi nechcelo rozoberať moje tanečné schopnosti. Síce som to milovala, no už toho na mňa bolo priveľa a cítila som, že popri škole to určite nezvládnem. Tak som s tým sekla na dobu neurčitú.

,,A nechýba ti to ?" ,,Popravde, trochu áno ale..." stisla som pery do rovnej čiary. ,,Akože nikto nehovorí, že sa tam nemôžem znova vrátiť, pokiaľ budem stále ovládať všetko čo je treba, a to nie je také ťažké, zacvičiť si párkrát za mesiac."

Svoj monológ som zakončila širokým úsmevom, aby som zadusila ten debilný pocit v mojom bruchu. Čím dlhšie hovorím o sebe, tým viac mám pocit že som hrozný sebec. Možno to ani nie je pravda ale inštinkty nezmeníte, preto sa snažím dávať si na to pozor.

,,Keby si sa tu nevykrúcala ani by som ti neveril." Sadol si vedľa mňa a nachvíľu sa prestal usmievať tak sarkasticky.

,,Prečo nie ?" Spotené vlasy sa mi lepili na šiju tak som si ich každú chvíľu prevetrávala. Musela som vyzerať ako pipka, no ako som vravela, z jeho tváre sa nedalo vyčítať, čo si o mne myslí.

,,Veď sa na seba pozri ! Vyzeráš ako špáratko." Zoskenoval ma pohľadom a tlmene sa zasmial.

Mala som chuť ho zaškrtiť. Ako keby mi nestačilo vidieť seba každý deň v zrkadle, ešte mi to bude vravieť aj on.

,,Vážne ?! To je mi novinka !" Precedila som pomedzi zuby s naštvaným výrazom. Jemu už trhalo kútiky úst nad tým, ako som sa mračila, a navyše môj zvýšený hlas znel ako zachrípnutá lama.

,,Akoby som to sama nevedela." Chcela som sa hrať na urazenú, no vďaka jeho smiechu som dlho nevydržala.

,,No čo ako si si užil behanie ?" Potrebovala som rýchlo zmeniť tému, pretože jeho sivé oči si ma znova začali premeriavať.

,,Nemeň tému." Prekukol ma.
,,Ale no tak !" Rozčuľovala som sa nad ním. ,,Aj tak za chvíľu musím ísť domov a chcela som vedieť ešte toto."

,,Tak ti poviem, nebola to až taká pointless stávka." Lakťami sa oprel o kolená a pozeral sa na mňa spod plavých vlasov, ktoré mu v pramienkoch padali do tváre.

Trochu ma sklamalo, že to stále bral len ako stávku. Dúfala som...možno aj trochu naivne, že by sme mohli ísť ešte niekedy...takto si...zabehať. Iba zabehať.

,,No vidíš." Samozrejme som nič z toho nepovedala nahlas, tak som to iba prekryla úsmevom. ,,Už teraz sa teším na Kylinu reakciu keď sa bude musieť vzdať pitia." ,,Tomu ver to je môj svetlý bod pondelka."

Mávla som rukou, no vtom sa na hornom poschodí ozval rachot. ,,Čo to bolo ?" Vyhŕkla som skôr než ma napadlo, že to určite bola jedna z dievčat.

Sean iba pokrčil ramenami a s povzdychom vstal. ,,Najskôr sa Lily snažila utierať prach na poličkách. Na tých vyšších." Uchechtol sa a ja tiež.

,,Ideš jej pomôcť ?" Tiež som sa postavila. Prikývol na súhlas a otočil sa smerom ku schodisku.

,,Neviem ja už asi pôjdem domov aby to naši zase neprežívali." Obaja sme sa tlmene zasmiali a znova sa mi s ním stretol pohľad, ktorý ma na okamih vyradil z reality.

Nato ma rýchlo objal a rozlúčili sme sa. Ja som mu poďakovala za ten džús a so zaťatými hánkami bielej farby som opustila jeho dom a ocitla sa na čerstvom vzduchu.

***

Celá táto ,,návšteva" mi prišla nereálna. Akoby sa to vôbec nestalo a mne sa to iba zdalo.

Stále som si opakovala, že to bola realita, že som naozaj sedela u Seana na gauči v jeho dome a s ním, no akoby bol môj mozog mimo reality. Ako takmer zakaždým, keď som s ním.