How to love /SK/ ✅

-32-

Ubehlo veľa času, kým sme sa Seanovi priznali, že chodíme na spoločenské. Niet sa čo čudovať, keďže sme sa mu takmer 3 týždne vyhýbali.

Čoraz viac sa pred nami choval ako duševne postihnutý, nečudo že nás prestalo baviť sa s ním naťahovať.

Aj keď sme ho stretli, ako fajčil na nádvorí, opretý o ten javor, ktorému už opadalo lístie, ignorovala som ho.

Snažil sa nám prihovoriť, no predsavzali sme si, že kým sa neskľudní, ani jedna z nás mu nevenuje ani len pohľad. Hoci sa musím priznať, bolo to ťažké. Veľmi ťažké, neotáčať hlavu, keď som vedela, že ma tie jeho arogantné oči stále pozorujú.

Dnes Brooksová hodinu presunula o pár minút skôr, pretože nám chce niečo oznámiť. Netuším, čo to bude, o to som bola zvedavšia.

Dnes som Seana odignorovala rýchlejšie, než inokedy. Pokúsil sa nás osloviť, no obe sme uháňali na zastávku.

Na zastávke som nedala pozor a pošmykla sa na zamrznutej mláke, a bola by som skončila so zlomenou nohou, keby ma mocné ruky nezachytili a nestlmili môj pád.

,,Teba baví hrať sa na princa, čo Carson ?" Zabŕdla doňho Kylie, zatiaľ čo on sa skláňal nado mnou a držal ma pod pazuchami.

,,Spoľahni sa na to, že teba by som nechal spadnúť." Obdaril ju zubatým úsmevom.

,,Takže by si ju nechal rozťať si nohu ?" S pootvorenými ústami som zvedavo zdvihla hlavu.

,,Ona by to zvládla, nebehá na takých štekloch ako ty." Zaprel sa a pomohol mi postaviť sa.

,,Len jej to povedz ! Mňa nepočúva." Rozhodila rukami. Ja som sa oprášila od snehu a hodila na ňu škaredý pohľad.

,,To je otázka sebavedomia, tebe preteká vyše hlavy rovnako ako Seanovi, ale ja mám aspoň toto."

Zohla som sa a ukázala na svoje vysoké semišové čižmy s ostrou špičkou na tenkých opätkoch.

Kúpila mi ich Daniela na našich prvých a posledných spoločných nákupoch. Sprvu som si v nich pripadala ako štetka, no potom som videla, ako ich bez problémov nosia dievčatá tu na Roosveltke, takže som sa prekonala a pár krát si ich obliekla.

Odvtedy ich nosím každý deň odkedy začalo primŕzať. A ako vidíte, majú aj svoje nevýhody. Sú extrémne šmykľavé.

,,Lynn ty máš najviac sebavedomia v tanci, tak si z neho trochu požičaj aj do života." Chytil ma za rameno a pritiahol k sebe, a ja som takmer znova stratila rovnováhu.

,,Dávaj pozor ! Ešte sa strepem znova." ,,No a ? Znova by som ťa chytil."

***

Celou cestou v autobuse sme venovali konšpiračným teóriám o tom, čo nám asi chce Brooksová oznámiť.

Od takých bežných vecí ako napríklad že príde ešte niekto, ale to sme zavrhli lebo preto by nás nevolala skôr, tak sme horlivo debatovali aj cestou zo zastávky do No limits.

V šatni sme sa ako vždy prezliekli. Cestou na sálu som si zviazala drdol a s Carsonom sme si išli dozadu opakovať kroky z minulej hodiny a aj improvizačné znamenia.

Práve som si opakovala znamenie na otočku so záklonom, keď cez otvorené dvere prišla Brooksová a všetkých nás pozdravila. Odzdravili sme ju a ona nám zapísala dochádzku.

,,Ešte než začneme, posadajte si na zem, chcem vám niečo oznámiť." Všetci sme ju poslúchli a usadili sa na zem. Ja som si sadla do tureckého sedu a Carson si objal kolená.