How to love /SK/ ✅

-16-

Konečne sme si zbalili veci a kráčali von z tohto väzenia. Kedysi som sa na túto školu celkom tešila. Kedysi. Za 4 týždne som si k nej stihla vypestovať odpor ako, asi každý žiak.

Pomaly sme sa presúvali cez nádvorie, keď tu zrazu hádajte na koho sme narazili ! Ako vždy, fajčil pod stromom. To, ako ho stále stretávam je už priam komické.

Preto, čím viac sme sa k nim približovali, tým viac som sa uškŕňala.

No Sean si to očividne vysvetlil inak, pretože zahasil cigaretu a vybral sa k nám, s rovnakým úškrnom na tvári a iskričkami v očiach.

,,Ahojte dievčatá." Pozdravil a usmial sa na nás. Znova som sa mu nevedela pozrieť do očí, tak som skúmala jeho jamku na brade. ,,Ahoj." Pozdravila som ho. ,,S tebou sa nebavím daj mi pokoj." Vyštekla Kylie.

Postupne mi došlo, že to bude za ten piatok, hoci som ju nechápala. Veď mala predsa odvoz zadarmo !

A popravde som si ju ani nevedela predstaviť nás dve ako ideme domov keď si spomeniem na to, v akom bola stave.

,,Ale no tak Kajla, to chceš..." ,,A nevolaj ma Kajla !" Zavrčala, no aj ja, aj Sean sme počuli, že nie je naozaj naštvaná.

,,Ale no tak. Ospravedlňujem sa jej výsosti za to, že som si dovolil zachrániť ju z Andyho pazúrov."

Uklonil sa a ja som ten smiech nedokázala viac zadržať. Smiala som sa tam ako blázon, no aj Kylie si posmešne odfrkla.

,,Nepopieram že odvoz padol vhod ale aj tak." Stále trucovala a knihy si pritisla bližšie k hrudi.

,,Nemusíš na mňa dávať pozor, nie som decko." Nechcela si priznať, že mal pravdu a už ma to celkom vytáčalo.

,,Ale no tak !" Zahriakla som ju otrávene, a obaja sa na mňa pozreli. ,,Nemôžeš už priznať, že má pravdu nech sa ideme najesť ?"

Keďže som bola celkom hladná a začalo mi zvierať žalúdok, bola som čoraz nervóznejšia, a keď som nervózna, som odporná. Asi ako každý, no oni dvaja  zrejme pozabudli na to, že som s nimi.

,,Môžeš prestať myslieť stále na jedlo ?" Vrátila mi to. ,,Stále ? Veď sa na ňu pozri. Kosť a koža." Premeral si ma a znova sa rozosmial. ,,Sean no tak, nezačínaj aj ty." Zasmiala som sa.

Keď s nami bola Kylie, bavila som sa s ním bez problémov. Len keď som sa s ním ocitla osamote, srdce mi búšilo silnejšie ako kopytá koní a moje líca boli červené ako víno. A to teraz nepreháňam.

Zo zamyslenia ma vytrhlo silné zaškvŕkanie v mojom bruchu. Kylie sa tlmene zasmiala a Sean si vzdychol.

,,Akože nezačínaj ? Veď sama vidíš, aká si tenká. A ty ju chceš nechať hladovať." Uškrnul sa. Kylie na jeho sarkazmus iba pokrútila hlavou.

,,No poď, ideme." Ani neviem ako, no chytil ma okolo ramien a obdaril ma širokým úsmevom. Jediné, čo som mu venovala ja, boli oči široko otvorené dokorán.

,,Haló, a čo ja ?" Rozhorčene rozhodila rukami. ,,Nikto ti nezakazuje pridať sa. Iba ak tvoja tvrdohlavosť." Pohodil hlavou a viedol ma smerom na zastávku.

Modlila som sa, aby ma v tom nenechala samú. Snažila som sa o sebavedomý a rezký krok, no tým jeho som ledva stačila, napriek tomu, že ma stále držal za ramená.

,,A ona nepôjde ?" Spýtala som sa pochybovačne. ,,Neboj sa, ona sa vráti." Žmurkol na mňa, a hoci ma tým chcel uistiť, akurát ma tým dostal do rozpakov.

A skutočne ! O chvíľu som začula blížiace sa kroky, teda, skôr dupot, ktoré vydávali jej staré konversky. Dobehla nás a celá zadychčaná sa snažila držať s nami krok.

,,Vravel som ti." Znova sa na mňa otočil, a tentokrát som sa naňho dokázala usmiať. ,,Buď ticho." Odvrkla, no s úškrnom prevrátila oči, čo bol znak toho, že konečne  uznala že má pravdu.

,,Niekedy ťa naozaj nenávidím Sean." ,,Ja viem."

Obdarili sa zubatým úsmevom a hoci som sa trochu cítila ako piate koleso na voze, Seanova ruka na mojich ramenách ma znervózňovala, no zároveň ukľudňovala.