How to love /SK/ ✅

-26-

Ráno som sa prebudila a vonku zúrila búrka, ako inak. Zaliezla som ešte hlbšie do tej svojej čiernej periny a započúvala sa do bubnovania kvapiek na sklo. Už len fakt, že bubnovali znamenal, že vonku prší a fúka zároveň. Paráda.

,,Boha." Zavrčala som a siahla po mobile. Ešte so zlepenými očami som pozerala na hodinky. Až teraz mi doplo, že nemám prvú hodinu. Čo mohlo byť skvelé, pretože by mohlo prestať pršať, ale aj mohlo pršať ešte viac, takže to bolo 50 na 50. Skvelé.

Rozospato som kĺzala pohľadom po svojej izbe. Často som si medzi bielymi stenami a nenápadným nábytkom pripadala ako v ústave. Nechápem, ako sa mi kedysi takýto surovo minimalistický štýl mohol páčiť.

Odkedy som videla Kylinu izbu, síce v bordeli, ale oblepenú plagátmi, fotkami, plnú vankúšov, všade samé svetielka, uvedomila som si, že oproti jej je tá moja väzenie.

Síce aj ja som mala na stene oproti plagát Imagine dragons, no bol čiernobiely, takže to tu nijak nezútulnil.

Rýchlo som prelistovala instagram a zapla hudbu. Nič vás ráno nepreberie viac, ako kvalitná houska. Asi by to malo platiť, no ja som mala ešte väčšiu chuť spať.

Môj mozog dosť nespolupracoval s mojim telom. Hoci som to nechcela, vykotúľala som sa z postele a skončila na zemi na bielej kožušinke vedľa nej.

Keď už ma neprebrali housky, aspoň som si zapla práve spomínaných Imagine dragons nech tu nie je ticho a pristúpila ku skrini.

Vytiahla som odtiaľ prvú vec, ktorá sa mi zdala najmenej pokrčená. Takže biely sveter, ktorý vyzeral tak trochu ako zo sekáča a čierne džíny.

Keď som si zapla zips, vrhla som sa na vlasy. V mojej izbe sa v limite predpísaných decibelov ozývala pesnička Believer, a ja som sa napriek tomu jemne vlnila do rytmu pred zrkadlom a snažila sa rozčesať si vlasy.

Obdivujem a zároveň nechápem tie dievčatá, ktorým sa chce každé ráno dávať na tvár milión vrstiev makeupu, dokonalú linku a umelé mihálnice. Veď ja neviem ani trafiť svoj odtieň makeupu. Veď to tak aj vyzerá, takže niet sa čo čudovať.

Keď som sa pozrela na hodinky zistila som, že absolútne nestíham. Autobus mi ide za 5 minút. Narýchlo som si namaľovala obočie, jedno vyššie ako druhé, schmatla som tašku a bežala dole.

Z chlebníka som svižným tempom vytiahla taštičku plnenú jahodovým lekvárom a zahryzla sa do nej. S taštičkou v ústach som si rýchlo obula čižmy a kabát. Moje umytie zubov predstavovala extra silná Airwaveska, ktorú som našla vo vrecku kabáta.

Na dáždnik som sa vykašlala, vyletela som von, zrejme som aj zabudla zamknúť, a rútila som sa po ulici triafajúc každú jednu mláku na chodníku.

Dážď neustal ani trochu. Rovnako intenzívne mi zmáčal vlasy, tvár, kabát, aj tie semišové čižmy. Mokrá ako myš som dobehla na zastávku a modlila sa za to, aby autobus meškal.

Zabrzdila som pred ceduľou, na ktorej boli vyvesené odchody všetkých autobusov. Moja smola, že do školy na opačnom konci mesta mi ide iba jediný bus. A po podrobnom skúmaní som zistila, že mi odišiel pred dvoma minútami.

,,Fuck !" Zavrčala som. Ďalší mi šiel až o 20 minút a to už nestíham ani náhodou. Milujem svoj život. Fakt.

***

Zmoknutá do nitky som sa hnala cez prázdne chodby Roosveltovej strednej. Všade bolo hrobové ticho, bolo počuť iba klopanie mojich čižiem.

Nemala som čas pripraviť sa na pohľady ostatných, keď vtrhnem do triedy uprostred hodiny. Jednoducho som stisla kľučku a vpadla dnu.

Pozerali na mňa všetci, okrem profesorky, ktorá tam na chválu pána nebola. Hoci som meškala skoro 15 minút, dávala si načas.

S hrmotom som si sadla na miesto a začala si vyberať knihu z nemčiny. Studená voda mi kvapkala z vlasov a tým, že som sa obracala dosť prudko, lietali na všetky strany.

,,Lynn vieš to ?" Spýtala sa Ellise, spolužiačka z triedy. Ako myslí si o sebe zbytočne veľa, na nízku a mohutnejšiu dievčinu sa proste nedajú aplikovať všetky instagramové trendy naraz. Výrazný makeup, krátke vlasy, veľké tričko, široké nohavice a tenisky s platformou...treba použiť jedno či dve, ale všetko naraz...moje oči krvácali.

,,Či viem čo ?" Nejak mi nedochádzalo, o čom točí. ,,Pozrite na ňu, aká je mimo." Chytila ma za rameno a začala sa smiať smerom na jej naj kamarátky.

,,Píšeme moja zlatá !" Neprestala sa škeriť, a začala niečo horlivo preberať s dievčaťom vedľa nej.

Ignorovala som jej sarkazmus, a s vyhasnutým výrazom som si zložila tvár do dlaní. ,,Piči." No...čo dodať. Ja som na ten test z celej lekcie úplne zabudla. Dnešný deň už ani lepší byť nemôže. Život je krásny, nemyslíte ?