-34-

1K 62 0
                                    

Hodina prebehla normálne. Keď ostatní odišli, s Brooksovou sme ešte preberali detaily choreografie.

Predstavovala si skôr niečo jemné a elegantné, ako keď snehové vločky padajú na zem.

Celý program sa má niesť v zimnej atmosfére, keďže otvárajú na konci novembra.

Nakoniec odišla aj ona, a my sme tam ostali ešte pol hodinu a nacvičovali sme náš záverečný skúškový tanec.

Carson mi povedal, že si môžeme zvoliť pesničku akú chceme, pokiaľ je rytmicky vhodná. Ako správny gentleman nechal voľbu na mne.

Keď sme spolu prvý krát začali nacvičovať, vybrala som pesničku od The Chainsmokers, You owe me.

Je to celkom živá pesnička a dá sa s ňou dobre pracovať. Každý sme mali svoju predstavu o tom, ako by mala choreografia vyzerať, no keďže od bol pokročilejší a ja som do toho dávala veľa baletných prvkov, postupne sme dávali dokopy tanec, ktorý...poviem vám to rovno, nevyzeral na zahodenie.

,,Ty sloník počkaj prestaň !" Zastavil ma a pustil. ,,Čo je ?" Snažila som sa prísť na to, čo má za problém. Čoraz viac som začínala cítiť únavu. Pretrela som si oči, aby som mu to dala najavo.

,,Ty mi povedz, stále mi skáčeš po nohách !" Zohol sa a kontroloval si svoje tanečné topánky, ktoré už boli síce značne ošúchané, no stále funkčné.

,,Tak prepáč ! Som už unavená." Pozrela som sa do neónky na strope a keď som sa pozrela inam, pred očami mi plávala biela škvrna.

,,To si bola už veľa krát ale, nikdy si sa tak nemýlila." Odvetil len tak mimochodom a narovnal sa. ,,Čo sa deje ?" Jeho tón mihom sekundy zmäkol ako maslo. Urobil dva kroky smerom ku mne a jemme sa dotkol mojich prstov.

,,Ja len...stále neverím tomu že som v tanci konečne niečo dosiahla." Pery sa mi roztiahli do letmého úsmevu, ale nepozrela som sa mu do očí.

,,A to je zle ? To má byť dôvod, prečo si taká roztržitá ?" Cítila som, že chce, aby som sa naňho pozrela, tak som mu vyhovela. ,,Nie ja len, v tom že som nikdy netancovala verejne, bola nejaká istota. Že ak sa pomýlim, budú to vidieť len na sále, ale teraz...čo ak sa pomýlim tam pred všetkými ?"

Naozaj som sa toho bála, a dúfala som že ma pochopí, no on ledva zadržiaval smiech. To je debil ! Tak ja sa mu tu zverím so svojimi obavami a on ma vysmeje !

,,Carson !" Skríkla som rozhorčene. ,,Pre-e-páč...ja len..." znova sa rozosmial, ale nie na celú sálu. Ako mala som chuť mu jednu vraziť.

,,Naozaj si myslíš, že ja som sa v živote na verejnosti nepomýlil ? Alebo Lessie ?" Sledoval ma rozžiareným výrazom, a ja som hádala, že správna odpoveď je áno.

,,Priznám sa ti, raz mi aj Lessie spadla na zdvíhačke." Dodal už tichšie, no mňa tým moc neukľudnil. Práve naopak, mala som pocit, že zachvíľu odpadnem.

,,No tak tým si ma moc neukľudnil !" Zdesene som mu pozerala do očí. ,,Neboj sa, to bolo pred dvoma rokmi." Mávol nad tým rukou, akoby to bolo tak dávno.

,,A bola to čiastočne aj jej chyba, keďže vyskočia do vzduchu skôr, než som ju stihol poriadne chytiť."

Unavene sa nadýchol a videla som, ako sa snaží potlačiť zívnutie. Mne sa to nepodarilo skryť a zívla som si aj so zvukovými efektami.

,,Nazdravie." Zažela mi a ja som sa uchechtla ešte s polootvorenými ústami.

,,Aj tebe. Vravela som ti že som už unavená." ,,Tak čo keby dáme poslednú zdvíhačku a pôjdeme ?" Pokúsil sa ma presvedčiť psími očami, no v mojich bola iba hrôza. ,,Zase tá zdvíhačka ?"

,,No tak, kúpim ti extra veľkú waflu." Vedel, ako na mňa. Predstava, ako sa mi v ústach rozplýva zlatá wafla s hrubou vrstvou čokolády ma presvedčila natoľko, že som sa automaticky dala do pohybu a zastala niekoľko metrov od neho na rozbeh.

,,Rovnú alebo skrčenú ?" Kým sa nachystal aj on, prerobila som si cop. Musela som si ujasniť, či mám po tom, ako ma zdvihne nohy skrčiť a chytiť si špičky, alebo či sa mám spevniť ako doska.

,,Vieš čo ? Dáme si to 50 na 50." ,,Čože ?!" To sa mám naňho rozbehnúť a nevedieť, čo mám robiť ?

,,Veď v tom je podstata improvizácie, a to sme robili už minule. Ak ťa chytím za pás, ideš rovnú sa a ak viac na nohách tak ideš skrčenú. Tak poď." Dal mi znamenie, že je pripravený.

,,Opováž sa." Zavrčala som a rozbehla sa. Tým opováž sa som myslela opováž sa ma pustiť, to ste si asi domysleli.

Keď som bola pri ňom, chystala som sa odraziť od zeme, a on ma chytil jednou rukou za pás a druhou za ľavé stehno.

To bolo jasné znamenie, že sa mám ohnúť. No do vzduchu som sa dostala rýchlejšie, než som stihla skrčiť kolená a spevniť sa, takže to so mnou nad jeho hlavou chvíľu mávalo ako želatína.

,,Drž drž drž ! Aspoň 5 sekúnd !!" Kričal na mňa zdola. Chrbát som mala ohnutý do oblúka a špičky nôh som si držala nad hlavou.

Cítila som, ako jeho ruky slabnú. Chytala ma panika, že sa mu podlomia.

,,Dole dole zlož ma !!" Skríkla som, keď už som myslela, že sa preletím sama. Našťastie mu ešte ostali sily na to, aby ma bezpečne dostal na zem. Keď sa moje nohy dotkli dlážky, na okamih sa mi dokonca zatočila hlava.

,,V pohode ?" Spýtal sa ma. Ako odpoveď dostal pohľad plný nenávisti. Keď som do pľúc dostala trochu vduchu, zachrapčala som: ,,Za toto chcem extra polevu."

How to love /SK/ ✅Onde histórias criam vida. Descubra agora