How to love /SK/ ✅

-38-

Z dolného poschodia sa ozývala tlmená vrava a jemná jazzová hudba. Samozrejme, otcov najlepší výber. Na barovom pulte v kuchyni boli vyložené všemožné lahôdky ako malé občerstvenie pred večerou, a poháre so šampanským, len ten najlepší výber. Naozaj ak sa tu niečo pokazí, budem za to môcť ja.

,,Á tu je !" Privítal ma otec s otvorenou náručou a hrdým výrazom, keď som kráčala dolu schodmi so zvesenou hlavou a plachým úsmevom.

Až keď som bola pri ňom, zdvihla som zrak a zadívala sa na môjho otca s jemným strniskom a uhladeného asi 40 ročného muža s hustou bradou a zopnutými vlasmi, ktorý stál vedľa neho.

,,Ahoj oci, dobrý večer." Pozdravila som sa tomu mužovi. ,,Teda Georgie, nepovedal si mi, že tvoja dcéra vyrástla do takej krásy."

Uznanlivo zapískal a obaja sa ako na povel rozosmiali. Ovládla som chuť vzdychnúť si. Čo som ja, striptérka ?

,,Lynn, pána Spencera si asi nepamätáš." Pohľadom mi hovoril spomeň si, no ja som nikdy nemala dobrú pamäť na tváre.

,,Veď akoby aj mohla." Zasmial sa a odpil si zo šampanského. ,,Veď som vtedy mal o 6 rokov menej. A ona tiež." Nasadila som svoj spoločenský úsmev, aby som sa netvárila ako morka.

,,Mrzí ma to, nikdy som nemala tvár na pamäte." Doriti doriti doriti ! ,,Teda, pamäť na tváre." Obaja sa nahlas rozosmiali. Známy pocit červenej tváre sa dostavil. Výborne Whitmanová, znemožni sa ešte viac.

S hranou hanbou som sa pozrela dole a ospravedlňujúco sa zasmiala. ,,To je v poriadku, ja by som ťa tiež nespoznal keby si sa tak nepodobala na otca."

Potom sa rozbehla konverzácia medzi nimi dvoma, a už som si hovorila čo tu vlastne robím. Prvá čiarka. Zakaždým, keď si to poviem, pridám si čiarku a pred spaním ich zrátam. Vzhľadom na to, že som ledva prišla a už som to raz použila, domnievala som sa, že dnes to bude dlhý večer.

,,Whitman a mňa tejto slečne nepredstavíš ?" Kráčala k nám dáma vo vyššom veku, čo sa snažila zakryť výrazným makeupom a dlhými, tmavočervenými gélovými nechtami.

V ruke držala pohár so šampanským, ktoré sa pri každom jednom kroku na koralovo-zlatých opätkoch veselo žblnkal. Človek by bol povedal, že už je opitá, no jej krok bol až príliš istý.

,,Á Diana ! Vitajte." Pristúpila k nemu a venovali si dva formálne bozky na každé líce.

,,Som rada, že sa mi podarilo prísť." Odpila si a odhalila dokonale rovné zuby orámované červenými perami.

,,Lynn, toto je Diana Rogersová." Pri mene Rogersová mi zamrzol úsmev. Vypleštila som oči, a chvíľu mi potrvalo než mi došlo, že mi podáva ruku. Spamätala som sa a podala jej ju a krátko ňou zatriasla.

,,Teší ma, Lynn." ,,Aj mňa." Pípla som. Oblial ma studený pot a už som len čakala na ten moment, kedy sa na mňa prestane pozerať a ja budem môcť zistiť, kde sa nachádza, ak tu vôbec je. No ona ma stále sledovala.

,,George, nepovedal si mi, že máš takú krásnu dcéru. Je to naozajstná dáma." Čo tu vlastne robím. Druhá čiarka.

,,A už chodíš na strednú ?" ,,Áno, som prváčka." ,,A kde ?" ,,Na Roosveltke." ,,Naozaj ? Aj môj synovec tam chodí, teraz je tretiak. Neviem, či ho poznáš, Sean Rogers."

Fuck

My

Life.

,,Ahmm, nie som si istá." Nasadila som svoj najširší úsmev, hoci som potajme bojovala s infarktom. ,,Sean kde si ? Poď sem !" Na druhom konci obývačky sa niekto otočil a dlhými krokmi kráčal k nám.

No, a bolo to. Ak neodpadnem teraz, tak už nikdy. Vysoká, mocná postava, svetlohnedé strapaté vlasy, výrazné čeľuste, ale čo hlavné, ružový pentagram na krku a sivé oči, ktoré sa zdesene pozerali do tých mojich. To všetko patrilo Seanovi Rogersovi, ktorý stál predo mnou.