#1 - Óda na sendvič

68 9 0
                                    

Sedela som na posteli a pozerala na bielu obrazovku monitoru. V hlave som mala naprostú Saharu.

Bez myšlienok.

Bez nápadov.

A vtom to prišlo. Akoby ma trafil blesk z čistého neba. Možno ma osvietil aj sám Duch Svätý.

Moje prsty lietali po ošúchanej klávesnici môjho starého notebooku ako divé. Už vtedy som vedela, že to bude dobrý nápad aj cez fakt, ako bizarne to znelo v mojej mysli.

Pred očami sa mi premietali rôzne obrazce. Cítila som ako sa moje snedé prsty dotýkajú jemnej kôrky sendvičového chleba, ktorý následne spadol do rozpáleného hriankovača. Mojou skromnou kuchyňou sa niesla sladkastá vôňa pšenice, potom čo som do zlatova opečený chlieb položila na snehovo biely tanier. Cítila som sa ako nejaký alchymista, keď som na túto chrumkavú pochúťku pokladala tento nakrájané plátky syra a šunky.

Ostrie noža sa pomaly zabáralo do tenkej pokožky rajčiny, ktorá sa následne rozplácla po kuchynskej doske. Zelenkavý šalát s kvapôčkami rosy dopadol na studený povrch šunky. Za ním následovali voňavé rajčiny, ktoré následne pokryla vrstva kyselkavej majonézy.

Mierne som sa pousmiala, keď som svoje majstrovské dielo zavŕšila dokonale napichnutou olivou na drevenej špajle. Nadýchla som sa, aby som do svojho nosu nasala tú úžasnú vôňu. Následne som sa zahryzla do rohu sendviču, pričom sa v mojich ústach ozvalo sladké CHRUM.

Svoje prsty som odtiahla od klávesnice, pričom mi v hlave vírila iba jedna myšlienka.

Ja asi nie som v poriadku!

A tak sa svet zbláznil...Kde žijí příběhy. Začni objevovat