A tak sa svet zbláznil...

#7 - Šialená jazda

Piatkový večer ako každý iný. Doma som sa mierne vyfintil, aby som mohol zbaliť pár báb a už som sa hrnul do prvého baru v centre mesta. Objednal som si pohárik tej najdrahšej vodky a odtancoval si to k jednému zo stolov, aby som mal dobrý výhľad na okolie. Pohľadom som skenoval okolie, či náhodou nenarazím na nejakú peknú kočku. Avšak šťastie mi príliš neprialo. Teda až do chvíle, pokiaľ môj zrak nepadol na nízku tmavovlásku stojacu v tom najtemnejšom kúte miestnosti. Laškovne som si oblizol pery jazykom a vydal sa za ňou.

„Ahoj, som Michael." Povedal som a oprel sa o ošarpanú stenu. Dievča sa tvárilo, že ma nevidí, no napokon na mňa stočilo svoje veľké ónyxové oči, ktoré mi pripomínali nekonečný vesmír. „Lujza," odpovedala otrávene a podala mi svoju drobnú, bledú ruku. „Teší ma. Si tu sama?" Usmial som sa, pričom som na ňu vyceril svoje dokonale biele zuby.

„Nie. Som tu s kamoškami," pohodila hlavou smerom k skupinke dievčat, ktoré tancovali na kraji parketu a pritom nás nenápadne pozorovali. Mal som pocit, že si medzi sebou aj niečo občas zašepkali a následne na to sa zachichotali. „Prečo s nimi netancuješ?" Spýtal som sa, snažiac sa s Lujzou naviazať konverzáciu. „Nie som dobrá tanečníčka," odpovedala chladne a upila si zo svojho pohára. „Ale urč-" Než som stačil čokoľvek povedať dobehli k nám Lujzine kamarátky.

„Ale zlatko, koho to tu máme?" Zasmiala sa vysoká zrzka a omotala jej svoju ruku okolo ramien. „Toto je Michael. Michael toto je Kitty, Siréna, Bennie a Jaws," tmavovláska postupne prestavila všetky svoje kamarátky. „Hej Michael, nechceš zájsť niekam inam. Trebárs k nám na byt?" Usmiala sa dievčina sa bujným zeleno-modrým három.

„Samozrejme," usmial som sa, dopil poslednú kvapku horkej tekutiny vo svojom pohári a s bandičkou naozaj krásnych dievčat sa odpratal neznámo kam.

­­­******

Ráno ma prebudilo niečo jemné, čo ma šteklilo na nose. Unavene som niečo zafrflal a pretočil sa na druhý bok. Včera som toho musel naozaj veľa vypiť, keďže som si ani nepamätal, ako som sa dostal domov. Opäť ma niečo mäkké pošteklilo na nose, pričom tentokrát sa to nezaobišlo bez mierneho kýchnutia.

„Na zdravie," ozvalo sa mierne zachichotanie nad mojim uchom. Poplašene som otvoril oči a prudko sa posadil, ignorujúc bodavú bolesť v hlave. „Bré ránko Ruženka," usmialo sa ryšavo-vlasé dievča a zavrtelo svojim huňatým chvostíkom. Tak počkať, čo?

Párkrát som zmrkal, aby som sa naozaj uistil, že sa mi to nezdá. Predo mnou sedela Kitty v celej svojej kráse. Vo vlasoch sa jej rysovali veľké, hnedé mačacie ušká a za ňou sa vlnil hnedý chvost.

„Čo to dočerta má znamenať?!" Poplašene som na ňu pozeral. „Ako myslíš, že to vyzerá?" Ozvalo sa niekde za mnou. Otočil som sa a zrak mi padol na Lujzu, ktorej oči mali krvavočervený nádych a v jej ústach sa leskli malé tesáčiky. „Toto je nejaký vtip?" Pohľadom som tekal, medzi tmavovláskou a zrzkou. „Nie, nie je. Všetko toto je ozajstné," ozvalo sa niekde z rohu miestnosti, v ktorej sa razom objavila Jaws. Jej zlatavé oči ma uprene pozorovali. Rýchlo som jej telo prebehol pohľadom. Ruky mala pokryté akýmisi šupinami, ktoré pripomínali kožu jašterice a jej nechty vyzerali ako dajaké drápy.

„Kto ste?" Spýtal som sa poplašene. „Kitty je mačkolak, Jaws drak, Siréna je morská panna, Bennie fénix a ja som démon," odpovedala Lujza s ľadovým kľudom. „Sranduješ, však?" Neveriacky som na ňu pozrel. Toto bolo šialené. Nič také, ako draci či démoni neexistovalo. Aj keď som teraz o tom pochyboval. „Nie Michael, nikto s nás nesranduje. A boli by sme rady, keby si si toto tajomstvo nechal pre seba.," povedala Kitty a znova zavrtela svojim chvostíkom.

„Prečo by som nemal nič povedať?"

„Pretože by po nás aj po tebe šli lovci. A nechci vedieť, čo by s tebou spravili," odpovedala Jaws na moju otázku.

A od tej doby som si dával dobrý pozor na to s kým sa zoznamujem. Pretože podľa báb som mal šťastie, že som nenarazil na nejaké hladové monštrum. Ich tajomstvo som nikdy nikomu neprezradil. Prečo by som ho mal prezrádzať? Aj tak by mi nik neveril.