A tak sa svet zbláznil...

#6 - Príhody z nemocnice

V našej nemocnici máme mnoho rozličných príhod, no táto bola asi najviac vtipná. Pred niekoľkými mesiacmi do nášho priateľského kolektívu pribudla nová kolegyňa. Konkrétne gynekologička. Nebola ničím zvláštna, iba tým, že niektorým pacientom pripomínala muža. A na túto neškodnú zámenu doplatila jedna mladá brunetka.

Stalo sa to v jeden horúci deň. Tak ako vždy bol v čakárni neskutočný nával a pani doktorka Robertsová skákala od jednej pacientky k druhej. Občas som sa divila, kde sa v tejto žene berie toľko energie. Dokonca by som mohla povedať, že bola viacej aktívnejšia než náš starý pán doktor. Ale, aby sme sa vrátili k príbehu.

Po obedňajšej prestávke sa celá mela začala od znova. Teda až do chvíle, kedy sa neozvalo zbesilé klopanie na naše dvere.

„Bože, kto dočerta nevie čítať?" Zafrflala som si popod nos a otvorila biele dvere, oblepené rôznymi propagačnými letákmi. „Prepáčte, ale musíte si počkať," povedala som a pohľadom prebehla tú nedočkavú potvoru. „Lenže ja nemám čas," odpovedala uštipačne zmaľovaná brunetka a votrela sa do ambulancie, skoro mi stúpiac svojimi vysokými šteklami na nohu. Ospravedlňujúcom som sa usmiala na ostatné pacientky a zabuchla dvere od miestnosti.

„Potrebujem, aby ste mi urobili kontrolu. Asi som dostala nejakú chorobu," mladá slečna pristúpila k stolu doktorky Robertsovej. Tá si ju spočiatku nevšímala, keďže sa venovala písaniu lekárskej správy na počítači. „Ehm myslím, že mám nejaký problém," brunetka mierne zvýšila svoj hlas. Doktorka s nezáujmom stočila k dievčine svoj zrak. Nemohla som nepostrehnúť, ako hnedovláska mierne sčervenala. Dokonca sa aj nervózne ošila. Mala som čo robiť, aby som sa nezačala smiať. Možno nebude zlé toto dievča vytrestať za jej neslušné chovanie.

„Posaďte sa," povedala doktorka, pričom si dievčina laškovne skúsla spodnú peru. „Takže, čo vás trápi?" Čiernovlasá žena sa zahľadela a svoju pacientku.

„Ale trocha ma bolí v oblasti podbruška," hnedovláska zamrkala svojimi dlhými riasami pričom si prameň svojich vlasov namotala na prst. „Ste si istá, že to nie je len z menštruácie?" Doktorka Robertsová sa zaprela do stoličky a zložila si ruky na prsiach. „Áno som si naprosto istá," slečna mierne zvýšila svoj tón, no nezabudla sa pritom zavrtieť na stoličke. „Dobre vyzlečte sa," povzdychla si žena sediaca predo mnou a postavila sa. „Pre vás čokoľvek, pán doktor," dievčina sa taktiež postavila, pričom sa postupne začala zvliekať. Doktorka sa oprela o vyšetrovacie kreslo a pozorovala brunetu, ako pomaly dáva dole každý kus svojho oblečenia a pritom sa tvári akoby bola nejaká porno hviezda. Dievčina sa už, už hrnula na svoju bielu košeľu, keď v tom ju doktorka stopla.

„Prepáčte slečna, ale toto nie je bordel. Naviac ani jedna z nás, nie je na vás zvedavá," povedala doktorka s ľadovým kľudom. Brunetka nechápavo tekala pohľadom medzi mnou a doktorkou Robertsovou.

„Ale, pán doktor. Vy o mňa nemáte záujem?" Laškovne sa usmiala a jazykom si olizla svoje pery. „Slečna som už pár rokov šťastne vydatá a naviac, ani nie som na ženy. Takže ak nemáte žiaden vážny problém, prosím opustite túto miestnosť," doktorka sa odpichla od kresla a posadila sa späť na svoje miesto. Dievčina mierne sčervenala, no bez slovka sa obliekla a zahanbená vybehla von z ambulancie.

„Teší ma, že ženy majú o mňa záujem, ale niekedy je to príliš otravné. Môj manžel mal pravdu. Asi by som si mala nechať narásť dlhé vlasy," zasmiala sa doktorka Robertsová a pokynula mi, aby som zavolala ďalšiu pacientku.