A tak sa svet zbláznil...

#9 - Taxikár

„Kam to bude?" Usmial sa fúzatý taxikár potom, čo na zadné sedadlo jeho taxíka nasadol nový zákazník. „Východná 35." Ozval sa za ním ľadový hlas. Postarší muž sa nenápadne pozrel do spätného zrkadla, aby si neznámeho človeka prezrel. Bol zahalený v hrubom, čiernom kabáte a na hlave mal vysoký cylinder.

„Môžem hádať. Čaká vás rušná noc, však?" Spýtal sa taxikár muža a pomaly sa pohol zo svojho miesta. „Hm dalo by sa to tak povedať," odvrkol muž a rukou si podoprel hlavu a svoj zrak uprel do nočnej krajiny.

„Ste v tomto meste prvýkrát, alebo už ste tu niekedy boli," fúzatý šofér sa nenechal odbiť.

„Ako sa to vezme. Už som tu raz bol, ale je to veľmi dlhá doba," zamrmlal mladík, no zrak od okienka neodtrhol. Fúzatý muž však vedel, že ho pozoruje. Aj keď nepriamo.

Chvíľu medzi nimi nastalo trápne ticho, než sa šofér odhodlal opäť prehovoriť. „Viete nerád sa montujem do cudzích vecí, no rád by som vám povedal, aby ste si dával pozor," postarší muž zabočil doprava a ďalej pokračoval po dlhej rušnej ulici. „A pred kým? Pred opilcami alebo feťákmi?" Uškrnul sa mladík pre seba.

„Pred lovcami. Počul som, že sa tu rozmnožili ako krysy, hľadajúc takých ako ste vy," odpovedal taxikár až s mrazivým kľudom. Muž na zadnom sedadle náhle spozornel. Nepáčilo samu, že ten fúzatý dedko vedel, kto je. Hlavou sa mu množili všemožné scenáre. Nebol si istý či muž pred ním je tiež lovec alebo len neškodný človiečik, ktorý iba toho veľa vie. Každopádne musel byť pripravený na prípadný útok.

„Tak a sme tu," prerušil taxikár mladíka z jeho myšlienok. „Bude to 15 dolárov."

Mladý muž vytiahol z kapsy peniaze a strčil ich fúzatému starcovi do ruky. Než však vyšiel s taxíka, ešte raz sa otočil na šoféra. „Ako ste vedel, kto som?" Spýtal sa s neskrývaným záujmom.

„Myslím, že sme podobného druhu," usmial sa, pričom nenápadne ukázal svoje zažltlé tesáky.