A tak sa svet zbláznil...

#5 - Prečo práve ja?

„Ach, čo som komu urobila?" Povzdychla som si a ešte raz si uhladila krátku modrú sukňu, do ktorej ma moja spolubývajúca navliekla. Ešte stále som nemohla uveriť tomu, že som pristúpila na jej „brilantný" plán.

„Kto v dnešnej dobe ešte chodí na rýchlo rande?" Zamrmlala som a zatlačila do veľkých sklenených dverí nejakého zapadnutého podniku. Hneď pri vstupe ma oviala sladkastá vôňa, nad ktorou som nepatrne pokrčila nos. „Diana, ja prisahám, že ťa zabijem," zafrflala som a pristúpila k nízkej blondínke stojace u baru. „Carol Smithová," znudene som odfrkla a podala jej pozvánku, ktorú mi Diana nanútila. „Stôl číslo osem," odpovedala potom, čo si ma vyhľadala v počítači a podala mi menovku s mojím menom. „Vďaka," povedala som a zamierila k svojmu miestu.

Zvalila som sa na stoličku a pozorovala ľudí, ktorý postupne do podniku prichádzali. Prekvapilo ma koľko úbožiakov sa na niečo také nechalo nakecať. Po nejakej dobe, kedy som skoro zomrela od nudy, sa ozval gong a k môjmu stolu sa nahrnul prvý muž. Vysoký, tmavovlasý tridsiatnik s očami čokoládovej farby. „ Ahoj, som Jack. A ty?" Povedal laškovne, pričom mierne nadvihol svoje obočie.

„Namyslený debil, ktorý popri vzťahu má ďalších päť dievčat. Rozhodne nie!" Ozval sa v hlave, mne dôverne známy hlások. „Prepáč, ale nemám záujem," Pousmiala som sa na Jacka a stlačila zvonček vedľa seba, ktorý signalizoval, že ďalší muž môže zaujať miesto predo mnou. Tentokrát to bol elegantne oblečený hnedovlások, ktorého oči pripomínali farbu toho najčistejšieho oceánu. „Prejdime rovno k veci. Hľadám dievča, ktoré ma bude prezentovať. Nechcem žiadnu chuderku," jeho hlas bol vážny, bez štipky akejkoľvek emócie.

„Egoista, ktorý myslí iba na seba. Zamietnuté!" Zafrflal nesúhlasne hlások. „Zlato, myslím, že ty nie si nič pre mňa," vysúkala som jeden zo svojich ironických úškľabkov. Muž niečo namosúrene odpovedal, než sa zodvihol od stola a odišiel k inému. „Toto nemá cenu," povzdychla som a už, už sa chystala na odchod.

„A ja som dúfal, že mi dáš šancu," v mojom konaní ma zastavil ľadový cez to niečím príjemný hlas. Moje olivové oči spočinuli na svetlo-vláskovi, ktorý na mňa upieral svoje strieborné oči. Pomaly som sa posadila, nespúšťajúc z neho svoj podozrievavý pohľad. Nepáčilo sa mi, že som tohto zvláštne muža, ktorý skôr pripomínal pätnásť ročného chlapca, nevedela prečítať. Dokonca aj môj otravný hlások stíchol. „Som Dominic. A tvoje meno, pekná panna?" Na jeho perách sa zjavil mysteriózny úsmev. „Carol," odpovedala som.

„Čo ťa sem privádza, Carol? Nevyzeráš, ako typ dievčaťa, ktoré by podobné vec vyhľadávalo," mierne sa ku mne naklonil a zahľadel sa do mojich očí. „Nebyť mojej spolubývajúcej, tak tu nie som," mierne som sa pousmiala. „Tak to, aby som ťa zabavil."

******

„To sa nestalo!" Zasmiala som sa potom, čo Dominic dorozprával jednu z mnohých historiek, ktorými ma celý večer zasypával. „Pokiaľ neveríš. Carol, chcel by som sa ťa niečo opýtať," povedal blondiak a obkrúžil svoj prst okolo pohára. „Len hovor!" Zachichotala som sa nad jeho náhlou ostýchavosťou. „Nechcela by si ku mne zájsť ešte na jeden pohári," zas a znova sa na jeho tvári zjavil ten zvláštny úškľabok. Súhlasne som prikývla a už sme sa zdvíhali na odchod.

Len čo sme vyšli von, ovalil ma chladný nočný vánok. „Nie je ti zima?" Spýtal sa Dominic a už si dával dole svoju čiernu bundu. Už, už som chcela odmietnuť, ale moje chvejúce sa telo ma prezradilo. „Trasieš sa ako malý ratlík," zasmial sa blondiak a prehodil mi bundu cez ramená. Mierne som sčervenala. Už som si naozaj pripadala ako nejaká pubertiačka. Po chvíli chôdze sme zahli do temnej uličky mimo dohľadu okolitého sveta. „Ehm Dominic, že ísť tadeto nie je dobrý nápad," povedala som a bundu si ešte viac pritisla k telu. „Naivka," silno ma schmatol za rameno a vyceril na mňa svoje ostré tesáky. „Otec, to nemyslíš vážne," zodvihla som svoje oči k čiernemu nebu. „O čom to dočer-," než však upír stihol čokoľvek povedať zmizol v opare žiarivého svetla.

„Bože, teda otci. Prečo práve ja mám šťastie na taký idiotov," pretočila som očami a zodvihla svoju koženú kabelku zo zeme. „Diana, opováž sa doliezť dnes domov. Inak ťa osobne zaškrtím."