#11- Pani Sušienka cez palubu

11 2 0
                                    

„Zem na obzoru," zakričal veľký tučný cukrík na svojich priateľov. Malá lodička zhotovená z orechovej škrupinky sa pomaly plavila k huňatej, rúžovkastej pevnine.

„Hej ty tučná guľa! Dávaj pozor, lebo sa prevrátime!" Zabrblalo tenké lízatko pričom si na hlave upravilo svoju mašličku. Cukrík namosúrene prevrátil oči, ignorujúc nepeknú poznámku ohľadom jeho váhy.

„Ale zlatíčka, nehádajte sa," povedala okrúhla vanilková sušienka, pričom neprestávala pliesť šál z farebných pelendrekov.

„My sa nehádame starená!" Osopilo sa povýšenecky lízatko.

„Hej Veľká hlava! Mala by si sklapnúť!" Zvrčala donatka, pričom svojou tenkou rukou ďobla do jej obrovitánskej hlavy.

„Čo si to povedala, ty bečka sádla?" Lízatko naštvane buchlo do donutky.

„Mohli by ste prestať?" Vyhŕkli ostatní cestujúci, keďže orechová škrupinka sa začala mierne hojdať. Avšak donatka a lízatko ich nepočúvali.

„PRESTAŇTE!" Zakričala sušienka, snažiac sa tých dvoch odtrhnúť od seba. No než stihla čokoľvek spraviť, tak sa zapotácala a spadla do oceánu bieleho mlieka.

„Pomóc!" Zakričala sušienka, pričom sa snažila vydriapať naspäť na loďku. Ostané sladkosti okamžite pribehli k okraju a okamžite ju začali vyťahovať z tekutého mlieka. Záchraná akcia bola samozrejme veľmi složitá, keďže suchý povrch sušienky začal pomaly, ale iste boptnať. Avšak pochvíli sa im vanilkovú sladkosť podarilo dostať naspäť.

„Si v poriadku?" Donatka spolu s lízatkom k nej pribehli, pričom ju začali sušiť tenkými oplátkami.

„Ech myslím, že na podobné dobrodružstvá som už príliš stará," zasmiala sa sušienka a otrela si posledné kapky mlieka zo svojho tela.

A tak sa svet zbláznil...Kde žijí příběhy. Začni objevovat