Dom

60 10 1
                                    

Kto som...

Kde som...
Prečo som tu...?

Kde sú roboti?!

Spring Trap si sadol a obzeral sa okolo seba. Objavil sa v strede lesa, no po pizzérii ani stopy. A ani po tom výbuchu, animatronicoch, tých dvoch chlapoch... všade boli iba stromy. A tma.
"Skvelé." Zavrčal. "Fakt super. Čo teraz?!"
Spring Trap vstal a vzdychol si. 'Asi nemám na výber'. Prešlo mu hlavou. 'Musím ísť. Niekam'.
Pohol sa smerom, kde sa zdalo byť menej stromov. Keby našiel aspoň nejakú lúku alebo rieku...

Ale po ďalšej hodine blúdenia sa vzdal.
Bolo to zvláštne, ale zrazu túžil byť s ostatnými robotmi v pizzérii. A netušil, prečo má ten pocit.
'No bolo to aspoň lepšie ako tu v lese'.
A potom zase rozmýšľal, čo sa stalo.
'Je v okolí pizzérie les?' Pýtal sa sám seba v duchu. 'Veď nie... ako som sa sem dostal?'
A vtedy Spring Trapa premkol hnev. Tak veľmi sa naštval na Golden Freddyho. 'Prečo ten idiot podpálil tú pizzériu'? Zúril. 'Veď to bol aj jeho domov'!
"Zabiť ho!" Zakričal Spring Trap na celý les a počul, ako nad ním húka sova.
Nemal ani poňatia, koľko je hodín. Všade bola tma. Asi bude noc...
'Tak ja idem ďalej'. Pomyslel si. A tak išiel za nosom.

"Áno. Doprava... teraz zaboč okolo toho duba... dobre... počkaj. Nie, sem nejdeš." Nightmare sa pozeral na Spring Trapove kroky. Bolo to veľmi riskantné. V tom lese bol celý dom s nimi a malým chlapcom. Ak by ich Spring Trap našiel... bolo by to v keli.
"Nie. Sem. Proste. Nejdeš."
Nightmare potiahol s pákou a Spring Trap sa okamžite otočil do druhej strany.
"Dobre. Nemôžeme riskovať odhalenie. Čo je?"
Za ním do miestnosti vošla Nightmare Chica. Dvere nezavŕzgali, vlastne Nightmare iba vedel, že prišla. Asi to cítil.
"Ja len... že..." Nightmare Chice sa na tvári leskli slzy. "Už to je. B-Bonnie je zošrotovaný..."
"Ďakujem ti, drahá." Zamrmlal Nightmare. "Uvidíš niekoho spať v práci - zabiješ ho. Tu máš sekeru." Ani sa neobzrel, len natiahol ruku so zbraňou. Nightmare Chica si ju zobrala.
"D-dobre." Vyhŕkla a odišla preč.
"A ak to neurobíš..." usmial sa Nightmare, "sama pôjdeš dole."

Spring Trap išiel dopredu a mal pocit, že tam nájde niečo, čo mu pomôže "prežiť". No práve vtedy ho prestali poslúchať nohy, otočil sa a išiel do druhej strany.
'No fajn...'pomyslel si unavene. Ale jeho mozog tušil, že práve na tom mieste niečo je. Opäť sa pokúsil tam dostať, ale neviditeľná sila ho odtiahla preč. A tak sa naštval.
Rozbehol sa medzi stromy. Vedel, že to ho ovládajú Nightmarovia. Ak je tam niečo, čo nemôže vidieť, tak tam chce ísť dvojnásobne.
Nohy sa pokúsili ho odviezť preč, ale on so svojou vlastnou vôľou išiel ďalej.

Nightmara chytila panika. Stratil nad Vincentom kontrolu. Je príliš silný. Bola len posledná šanca, ako to zachrániť. Ale to by potom nechal kontrolér bez dozoru...
Kašľal na to a rýchlo odišiel z miestnosti. Keď vtom ho na zem zhodilo brutálne tresnutie.

Spring Trap bežal ďalej a zrazu sa cítil slobodný. Ako keby ho už nikto neovládal. Mal pocit, že všetko na svete je neuveriteľne ľahké. Zabočil doprava a tam sa mu naskytol pohľad na lúku. Bol tam dom. Ale nevyzeral opustený.
Spring Trap podišiel bližšie a zaklopal. Hneď nato si pomyslel, že sa správa ako idiot a drbol do dverí. Tie sa vyvalili z pántov.
Pozrel sa do predsiene, kde práve na zem padal prach a všade bola tma. Na stene bolo zavesené niečo, čo vyzeralo ako kusy orgánov.
Prudko sa nadýchol a vošiel dnu. Bol zvedavý, čo ho čaká...

OdpustenieDonde viven las historias. Descúbrelo ahora