Tiež ste zažili ten pocit, keď ste nemali svoj deň? A práve dnes to malo byť perfektné? Mne sa to stalo. Prvý deň na strednej škole a už meškám. Zahájenie je o deviatej hodine. Kedže môj budík očividne zlenivel, zobudila som sa o 8:40. V šoku som rýchlo na seba hodila školskú uniformu, ani som nezaregistrovala rodičov, pretože som nemala čas na čistenie zubov, ani na raňajky. Proste som okolo nich prebehla.
,,Musím letieť," dostala som zo seba, obula si topánky a hurá do behu.
Do školy to nie je síce ďaleko, no mojím bežným tempom je to dvadsať minút, radšej zrýchlim.
Mimochodom, ešte som sa nepredstavila. Sledujete "pekný" začiatok dňa Suzuki Haruky, ktorú vždy lapí smola v ten najlepší moment. Ktoby si pomyslel, že po tak namáhavej príprave na tento deň sa začne takto. Včera som si poctivo chystala uniformu, tašku. Tašku! Zabudla som ju doma! Musím sa rýchlo otočit!
Som obyčajné dievča, ktoré veľmi nerieši svoj vzhľad, teda, samozrejme nechcem vyzerať ako príšera, ale nie som posadnutá svojím vzhľadom. Možno to bude tým, že som ešte nezažila ako sa hovorí "pravú mladosť". Tým myslím prvú lásku. Uvidíme, čo bude na strednej.
Hrabla som do tašky a pozrela som na hodiny. Svietilo tam 8:55. Sakra! Pridala som do behu. Snažila som sa dýchať do rytmu behu a nemyslieť na začinajúcu únavu. Škvrkalo mi v bruchu, radšej som ani nechcela myslieť na svoj dych. Pot, ktorý mi stiekal po tvári som tiež neriešila. Na moje šťastie sa predo mnou objavila škola. Konečne! Povedala som si v duchu. Bohužial, kto mal vedieť, ze táto smola bude ešte pokračovať? Kúsok predo mnou sa zrazu objavil vysoký čiernovlasý chalan s modrými očami, sebavedomým výrazom a sluchádlami v ušiach. Márne som kričala, nech uhne. Vpálila som to priamo do neho.
Zvalila som sa s ním na zem. Vypadli mu slúchadlá z uši a zmenil sa mu výraz na tvári.
,,Prepáč, nechcela som, nemám dnes svoj najlepší deň," len tak tak som sa vykoktala, pretože som bola ešte unavená s toho nekonečného bežania. V tom som spoza mňa počula smiech.
Otočila som sa a uvidela som o niečo nižšieho chalana s gaštanovými vlasmi. Rehotal sa na celé okolie, dokonca som mu videla aj malú slzičku na viečku.
,,Okej, myslel som si, že začiatok školy bude nuda, ale dostali ste ma. Lepšiu zrážku som nevidel. Si poriadne tornádo, dievča. Ide ti k tomu aj vizáž," dosmial sa chalan. Neskutočne som sa hanbila. Potichu prešiel okolo mňa. Nielenže som zvalila na zem celkom pekného chalana, ešte sa mi vysmeje do tváre druhý, ktorý si to určite nenechá pre seba. Postavila som sa a natiahla som pred seba ruku. On ju ale neprijal, namiesto toho si ma poriadne prezrel. Chce sa mi vysmiať? Napokon sa široko usmial.
,,Kto by to čakal, že ma zrazí takéto roztomilé dievča. Žeby osud? Mimochodom si v poriadku?" na chvíľku som neverila svojím ušiam. Nemala som slov, otočila som hlavu do strán na náznak nesúhlasu. Celá som sa prepadla od hanby. To on je tu ten, čo ležal na zemi. Pri páde som si narazila dlaň, hneď si toho všimol a obzrel si ju. Potom ju chytil a na mieste ju pofúkal. Môžem sa hanbiť ešte viac? Rýchlo som ku sebe ruku pritiahla.
,,Si v poriadku?" nakoniec som sa odhodlala opýtať.
,,Nelám si nad tým hlavu, mňa len tak nič nezlomí, som predsa dokonalý," mrkol na mňa a odišiel do školy. Pred tým sa však zastavil a pozrel sa na mňa skrz rameno.
,,Tvoje meno?"
,,Suzuki Haruka," nesmelo som odpovedala. Pousmial sa, a ukázal na seba ukazovákom.
,,Mňa si zapamätáš pod menom Okazaki Toshiro z triedy 2A," potom odišiel. Vytiahla som drobné zrkadielko s tašky, ktoré sa zázrakom nerozbilo a pozrela som sa doň. Vlasy mi trčali do strán, monokle pod očami, bledá pokožka a uniforma zaprášená. Ten už ma nikdy nebude chcieť vidieť. Povzdychla som si. Dychla som pred seba a ovoňala som. Môj dych bol otrasný. Snáď to nebolo až tak cítiť. Vytiahla som mentolový cukrík a hodila som ho do úst. Aspoň trošku to utlmí.
Takto začal prvý deň na strednej škole. Dvaja chalani a dlhý beh cestou do školy. Snáď už sa to nikdy nezopakuje. Mysli pozitívne, Haruka, určite si tu nájdem priateľov a možno sa skontaktujem aj s Toshirom, čož po dnešku bude takmer nemožné. Ešte s mojím úžasným šťastím.
Ahojte, vítam Vás pri novom príbehu. Bude trošku iný ako zvyčajne. Zameriavam sa na stredoškolský život. Snáď som Vás neodradila a budete v deji pokračovať. Vopred ďakujem za každý komentár a vote. Teraz si zaspievame :) Táto pesnička bude opening tohto príbehu. Ak budete chcieť preklad, napíšte, bude v ďalšej časti.
Vaša Maťa :).
I don't need anything else.
Nothing more, nothing less,
Just kiss me,
That's the best.
Let me be your guard,
It's not that hard,
Why me, not him?
Because i said it!
Cute? Stop saying that!
Its not true.
You are...
No, i didn't say anything.
I don't need anything else.
Nothing more, nothing less,
Just kiss me,
That's the best.
Looking to your eyes,
They are shining.
Perfect smiles,
You are giving.
You know what?
Stupid.
"Blushes"
I am not blushing!
I don't need anything else.
Nothing more, nothing less,
Just kiss me,
That's the best.
YOU ARE READING
Shut up, my stupid heart!
Romance,,Len jediný jeho úsmev ma donúti červenať sa ako idiot." Každý z nás raz prídeme do veku, kedy začneme náš stredoškolský život. A nevyhli sa tomu ani naši hlavný hrdinovia. Suzuki Haruka začne prvý deň absolutným fiaskom a to tak, že zaspí a totáln...
