Shut up, my stupid heart!

11. Malá Natsuko

Túto časť venujem TriciaT6. Uži si ju :).

Dni pomaly plynuli a ani som sa nenazdala a bol október. Listy opadávali zo stromov a skrášľovali ulice. Keď som kráčala do školy, mala som chuť sa niekde odfotiť. Dohodla som sa, že dnes pôjdem s Nyoko do školy, nech má zmenu a nie je stále so Soutom. Nemám v úmysle im kaziť priateľstvo, ale aj Nyoko si občas potrebujem pokecať s dievčaťom o naších veciach.

Úplne žiarila, keď videla ulice pokryté lístím. Toto som na nej obdivovala. Pokaždé vyčarí ten najkrajší úsmev a nemusí sa vôbec namáhať, ide jej to samo od seba. Nikdy sa nedalo byť u nej smutný.

Ako sme kráčali do školy, Nyoko si hmkala nejakú pieseň.

,,Čo si to spievaš?" zvedavo som sa opýtala. Nyoko prekvapila moja otázka a znervóznela. Nevedela som prečo. Potom sa ale pousmiala. Podišla ku môjmu uchu a pošepla mi.

,,Pesnička od mojej mamy, spievala mi ju ako malá, ale mne strašne prirástla k srdcu. Bude to naše malé tajomstvo," mrkla na mňa a ja som sa zasmiala.

,,Vieš aj text?"

,,Samozrejme, len spievať mi veľmi nejde. Ale jedného dňa by som si ju chcela opäť zaspievať, len treba nájsť niekoho, kto vie pekne spievať."

,,To by bolo skvelé. A o čom bola tá pesnička?" pokračovala som s otázkami.

,,O jej živote, sama ju vymyslela, ale je pekná, neboj sa."

,,To som rada, keď niekoho nájdem, ozvem sa." Nyoko sa potešila a poďakovala mi objatím. Dá sa túto osobu nemať rada?

Pokračovali sme v ceste a uvideli sme Keijiho, no nebol sám. Popri ňom kráčalo malé blonďavé dievčatko, s dvoma copíkmi a krásnymi modrými očami. Nosila školskú uniformu, ale nie tu našu. Boli to červené šatičky s bielymi pruhmi na rukávoch. Usmievala sa a Keiji prekvapivo tiež.

,,Onii-chan, pôjdeme aj domov spolu?" prehovorila na neho s tenkým hláskom. To je jeho malá sestrička? Panebože, je tak roztomilá! Navzájom sme sa s Nyoko na seba pozreli. Dohodli sme sa, že ostaneme ticho a počkáme ako zareaguje Keiji. Ten sa dal do drepu, pohladkal ju po vlasoch na hlave a sladko sa usmial.

,,Jasné, že áno, Natsuko," úplne zažiarila šťastím, keď to povedal. Ešte ho objala, rozlúčila sa a odišla. Stále sa na ňu pozeral, až dokiaľ ju nebolo za rohom vidieť. S Nyoko sme neverili vlastným ušiam ani očiam. Potichu sme sa priblížili ku Keijimu a naraz sme povedali.

,,To bolo tak zlaté!" vykríkli sme a Keiji sa dosť zľakol. Potom sme vybuchli do smiechu.

,,Chcete ma zabiť?" starý dobrý Keiji sa ozval.

,,To malé slniečko bola tvoja mladšia sestrička, však?" opýtala sa Nyoko.

,,No a? Je normálne mať súrodencov," odvrkol Keiji.

,,Nebuď taký otrávený hneď z rána. Doteraz si nebol, vieš, ako ti ten úsmev svedčí?" povedala som Keijimu, ktorý svoj postoj nezmenil.

,,Usmievam sa iba na ľudí, ktorý si to podľa mňa zaslúžia."

,,Takže ju zbožňuješ!" potvrdila Nyoko. Keiji začínal byť dosť nahnevaný a chystal sa odísť, keď som ho zastavila.

,,Prepáč, trošku sme to prehnali, ale keď ona je tak roztomilá. Môžeme ju spoznať? Pôjdeme ku tebe domov, čo povieš?" prekvapivo sa na mňa pozrel.

,,Zásadne nesúhlasim," a odišiel.

,,Haru-chan, mám plán. Musíme Keijiho presvedčiť, chcem ju vidieť," povedala Nyoko, ktorá už sa nevedela dočkať, keď sa s ňou zoznámi.

,,Súhlasím, neboj, dokážeme to," odvážne som povedala a počkali sme na Soutu, kým príde. Potom sme spolu vošli do školy.

Opäť obyčajný deň. Písomka s matematiky, ktorú som celkom vedela, domáce úlohy z japončiny a úžasný obed. Zahájila som plán. Keiji ako vždy pozeral do okna a bol zamyslený.

Sadla som si do svojej lavice a hodila som naň nahnevaný výraz.

,,Sklamal si ma, Keiji," naschvál som vynechala *kun*, aby to vyzeralo dôveryhodne.

,,Je to kvôli tomu ránu, že? Prečo nechceš pochopiť, že ťa nechcem vo svojom dome?"

,,Povedz mi dôvod, prečo," vrátila som mu otázku. Nehodlám s ním prehrať.

,,Nikdy som tam ešte nikoho nepriviedol, keď sme boli u teba, bolo to po prvý krát. Neviem, ako by som sa mal chovať," nečakala som takúto odpoveď, ale nenechala som sa vyviesť z miery.

,,Práve preto by sme ku tebe mali ísť, aby si si na to zvykol."

,,Ideš na to príliš rýchlo, Haru. To sa nedá na to zvyknúť len zo dňa na deň," prvý krát ma nazval Haru. Počula som smútok v jeho hlase. Tohto som dosiahnúť nechcela.

,,Urobím čokoľvek, čo povieš," Haruka, čo to robíš? Je to Keiji, určite povie nejakú blbosť! Uškrnie sa a povie prvá vec, čo ho napadne.

,,Pobozkaj ma," skoro som spadla zo stoličky.

,,Zbláznil si sa???" takmer som kričala na celú triedu.

,,Povedala si čokoľvek, tak dávam návrh. Ten tvoj výraz" začal sa smiať. Nahnevalo ma jeho správanie. Nebude si zo mňa uťahovať. Už mi stačí jeho prezývka. Postavila som sa a podišla som ku nemu.

,,Fajn," pred celou triedou som mu dala pusu na líce. Všetci stíchli, niektorí boli v šoku, niektorí sa tešili. Dokonca som zahliadla vo dverách Soutu a Nyoko. Nyoko mala otvorenú sánku až po zem a Souta tiež neveril, čo sa to vlastne deje.

Keiji onemel. Sedel celý červený a nedokázal sa pohnúť. Tiež som očervenela, lebo som si uvedomila, aká hlúposť to vlastne bola. Ale kvôli Nyoko som musela a túžila som vidieť Natsuko.

,,Spokojný?" povedala som zhnusene. Keiji bol stále červený, trieda už nás ignorovala a Souta a Nyoko pribehli ku nám.

,,Takže je to pravda!" odpovedala Nyoko.

,,Nie je to tak, ako to vyzerá! Nechcel nám ukázať Natsuko, dokiaľ neurobím to, o čo si povie. Tak som to spravila..," neskutočne som sa hanbila. Moja prvá pusa, ktorú som dala chalanovi. Viem, nie je to na pery, ale aj tak patrila Toshirovi.

,,Ahaa, hmm, Keiji, prečo si požiadal práve o toto?" uškrnula sa Nyoko. Souta tak isto.

,,Kto by čakal, že to vážne spraví??"

,,Mohol si dať niečo nezmyselné, ako napríklad skočiť z okna," to je ale pravda. Prečo práve toto?

,,Priznaj sa, chcel si pusu od dievčaťa," provokoval Souta. Divím sa, že Keiji este nevybuchol.

,,Fajn! Ukážem vám Natsuko," obidve sme sa zaradovali. Čiastočne som tej pusy ľutovala, ale na druhej strane mi pomohla dosiahnúť cieľa a ked tak mám tréning do budúcna. Len Toshirovi nedám len tak pusu. Na to sa príliš bojím. Možno jedného dňa sa na to odvážim.

Ahojte, máme tu bozk na líce :P. Prečo sa Keiji spýtal práve toto, čo myslíte? A Haru to nakoniec spravila. Ale nemyslela to od srdca. Aký máte názor na túto kapitolu? Vopred ďakujem za všetky vote a komenty.

Vaša Maťa :).