Shut up, my stupid heart!

13. U Keijiho doma

Túto časť venujem AnekoSantini. Uži si ju :).

Práve sa nachádzame pred Keijiho domom. Pustil nás do svojej záhrady, ktorá hrala zelenou. Natsuko sa mihnutím oka stratila v dome. S obrovskou radosťou išla oznámiť svojej mame náš príchod.

,,Sakra, ja to nevydržím, chcem ju domov!" sťažovala si Nyoko. Je pravda, že počas cesty sa veľmi dobre skamarátili.

,,Bohužiaľ nemám v úmysle ju niekomu dávať práve z toho istého dôvodu ako ty," Keiji sa sladko usmial smerom ku Nyoko. Nyoko si sklamane povzdychla, na čo Souta zareagoval potlapkaním po jej pravom rameni.

,,Neboj, máš mňa, nie?" mrkol na ňu a Nyoko okamžite očervenela. V rýchlosti sa odtiahla.

,,Teba nemôžem mať ako súrodenca a už vôbec nie ako mladšiu sestričku, ktorú by som každý deň česala, hrala sa s ňou alebo ju brala do školy," odpovedala Nyoko. V jej očiach bol vidieť smútok. Podišla som ku nej a pousmiala som sa.

,,A čo takto ja?" navrhla som. Nyoko bola z mojej otázky prekvapená.

,,Ty si odo mňa mladšia?" opýtala sa naspäť.

,,Neviem, ale som narodená 1. Mája, čo ty?" keď som uvidela jej záblesk v očiach, vedela som odpoveď.

,,24. Apríla," hlesla Nyoko.

,,Keď už sa na to pýtam, kedy ste narodený vy chalani?" zo zvedavosti som sa na nich pozrela.

,,12. Decembra," odpovedal Keiji. Zaujímavý dátum, pomyslela som si.

,,Souta má 17. Januára," odpovedala za neho Nyoko.

,,A ja 6. Júla!" vykríkla z diaľky malá Natsuko, ktorá držala za ruku svoju mamu. Bola to žena, ktorá vyzerala nad vek 35 rokov, jej jemné blond vlasy mala na krátko ostiíhané, len tak tak jej dosiahli ku ramenám. Na sebe mala trošku zaprášenú zásteru, asi ju práve vytiahla z kuchyne. Bola drobnej postavy, o pár centimetrov nižšia ako ja. A jej hnedé oči boli upreté na mňa.

,,Už je to pekne dávno, čo si tu Ji niekoho priviedol. Tak, koho to tu máme," najprv podišla smerom ku mne.

,,Som Suzuki Haruka, Keijiho spolužiačka," pokúsila som sa o čo najmilší úsmev a o jemný úklon. Jeho mama mala však stále neutrálny výraz. Potom sa predstavila Nyoko svojím bežným optimistickým štýlom a Souta svojim pôvabným úsmevom.

,,Aby som nezabudla, ja som Igarashi Chiyo a teší ma Vás všetkých spoznať, poďte ďalej," tentokrát sa už usmiala, ale niečo mi na tom nesedelo, akoby bola smutná. Nechcela som sa na to pýtať tak som radšej iba vkročila do dobu spoločne s ostatnými.

,,Donesiem čaj!" zahlásila Natsuko a utekala pomôcť mame do kuchyne.

,,Milá rodina, Ji," prehovoril Souta ako prvý a zdôraznil prezývku Ji. Skoro som na tú prezývku zabudla.

,,Vážne si zachytil každé slovo ako vidím," odvrkol Keiji. Kedže sedel naproti mne, videla som jeho tvár veľmi jasne. Akoby si nebol istý touto situáciou a celkovo naším príchodom. Žeby som to celé unáhlila? Nechcem, aby sa cítil zle.

Túto myšlienku som odsunula preč kvôli príchodu jeho mamy, ktorá si ku nám prisadla. Natsuko tiež dobehla s čajom v ruke. Keijimu naliala ako prvému a mne ako poslednej s podozrievavým výrazom. Má niečo proti mne?

,,Chcem sa ospravedlniť, že máme len čaj, ale nečakala som, že mi tu Ji niekoho privedie," Keiji sa pri tej prezývke hneď mikol. Nepáči sa mu? Možno sa len za ňu hanbí.

,,Nič si z toho nerobte, Váš čaj je aj tak vynikajúci, nič viac mi netreba," upokojovala Nyoko. Chiyo si s radosťou vydýchla.

,,Hneď mi je lepšie. Tak, povedzte mi niečo o sebe. Prečo sa kamarátite s Jim?" neviem prečo, ale tá otázka ma prekvapila. Akoby bola namierená proti Keijimu. Snažila som sa to ignorovať a vymýšľala som odpoveď.
Nakoniec som sa len usmiala a odpovedala som.

,,Nemám žiadný dôvod, je to proste Keiji," odpovedala som, na čo Chiyo upozornela.

,,Ako tomu mám rozumieť?" zvedavo podotkla Chiyo. Ostatní tiež spozorneli a čakali na môj ohlas.

,,Tak naše kamarátstvo začalo veľmi neobyčajne,, okamžite som si spomenula na seba, ležiacu na Toshirovi,, ale aj tak som si ku nemu našla cestu. Je to jediná osoba v triede, s ktorou sa kamarátim a som rada, že je to práve on. A že ma takú trpezlivosť s takým tornádom, ako som ja," nevydržala som to a na konci som sa jemne zasmiala. Už si na jeho prezývku začínam pomaly zvykať. Veď ma perfektne vystihuje.

Nyoko a Souta sa usmievali a Keiji bol vo veľkom šoku spoločne s Chiyo. Mali veľmi podobné rysy tváre a aj reakcie. Vidno, že je to jej syn. Keiji mlčal.

,,Začínaš sa mi páčiť, dievča. Si úprimna a to sa mi páči," s úsmevom odpovedala Chiyo.

,,Tak teraz pôjdem ja! Hmm," zamyslela sa Nyoko a ďalej pokračovala,, pretože je milý ku Haru-chan a dáva na ňu pozor. A neberie ma za šialenca," zasmiala sa a predala slovo Soutovi.

,,Moja odpoveď bude asi najjednoduchšia,,pozastavil sa, nadýchol sa a odpovedal,,pretože mi príde ako fajn chalan," Chiyo sa nestačila diviť naším odpovediam a Keiji na nás len ticho pozeral s červenou tvárou. Nevedel, čo má ku tomu dodať.

Chiyo spadla drobná slza s pravého oka a druhú si hneď utrela.

,,Som rada, že máš okolo seba takýchto skvelých ľudí, keď už tá najdôležitejšia tu chýba. Všetkým Vám ďakujem, že ste tu pre neho," aj keď som sa pozastavila na slovíčku "najdôležitejšia osoba", nemala som túžbu sa Keijiho na to pýtať. Ešte sa nepoznáme tak dlho, aby mi takúto vec povedal a ako ho poznám, potrebuje čas.

Natsuko neustále obímala Keijiho a usmievala sa. Ako také malé slniečko, ktoré stráži svojho bratčeka.

Neskôr sa Chiyo pýtala na naše záľuby, naše spoločné zážitky,(samozrejme niektoré sme zamlčali) a aj na naše známky. Bol to príjemne strávený čas.

Deň sa blížil ku koncu a tak sme sa pomaly chystali preč. Chiyo nám každému rozdala pár čerstvých jabĺk, ktoré pečlivo doma pestuje a pobrali sme sa preč.

Nyoko ma objala a išla so Soutom domov. Ešte predtým som im zamávala.

Stála som pred Keijiho bránou, ktorá sa otvorila. No hádajte, kto v nej asi tak mohol stáť.

,,Tvoja mama je zlatá osoba," povedala som pozerajúc sa na pomaly západ slnka.

,,To je a aj veľmi silná," vedela som, že naráža na nejaký svoj problém, no aj tak som sa ho nepýtala. Nepotrebujem ho zneistiť.

,,Ďakujem za dnešok," ukázala som svoj úsmev už s pohľadom zamiereným na Keijiho. Uchechtol sa a pinkol mi do čela. V tom som si všimla jeho krásneho úsmevu. Nerobil ho veľmi často.

,,Blbka..." hlesol Keiji. Klamala by som, kebyže ma nebolela to pinkutie do čela, no namiesto toho som sa na to miesto chytila a zasmiala som sa. Rozlúčila som sa a odišla som späť do svojho pekného domova.

Ahojte, hádajte, kto a Vami hovorí! Igarashi Natsuko! Áno! Môj onii-chan je úžasný, však? Strašne moc ho milujem a urobím všetko preto, aby bol v bezpečí. Dnešok bol super! Nyoko-chan je skvelá osoba, Souta bol tak pekný*jemne očervenela* a Haruka bola milá. Ale stále si na ňu dávam pozor, niečo mi na nej nesedí. Inak, kedy máe narodeniny? Máte ako niekto z nás? Ak áno, povedzte. Každopádne som rada, že mi autorka dala priestor a mohla sa s Vami porozprávať. Oh, ešte táto časť je venovaná dievčine menom Aneko-chan. Dúfam, že si si ju užila a že som sa ti zapáčila :). Už budem ale musieť končiť. Tak zasa nabúduce!