Shut up, my stupid heart!

10. Testy prichádzajú!

Ani som si neuvedomila, že to prebehlo tak rýchlo. Začali sa testy. Na prvý som stresovala najviac. Aj keď som si doma poctivo trénovala príklady, stres mi ovládol myseľ. Pravá ruka sa mi triasla, bolo dosť ťažké s ňou písať. Srdce som mala až niekde v krku a dýchala som neskutočne rýchlo. Nepomáhal mi ani pohľad našej učiteľky, ktorá kontrolovala, či niekto neodpisuje.

Prešla pol hodina a stále mi chýba polovica papiera. U ostatných predmetov som zvyknutá, že už večne takto pomaly končím a pozerám si, či som sa niekde nepomýlila. Snažila som sa upokojiť, ale keď som sa rozliahla po triede, ako všetci počítajú, iba ma to viac znervóznilo. Položila som na chvíľku pero a oprela som sa o stoličku. Stále som sa pozerala do papiera, aby to nevyzeralo, že som hotová. V duchu som sa upokojovala. Bolo to už o niečo lepšie a tak som pokračovala v teste.

Zostávalo mi desať minút a pred sebou som mala rovnicu s dvoma neznámymi. Prepočítala som ju minimálne trikrát, no nedarilo sa mi prísť na správny výsledok. Neustále mi pohľad padal ku hodinám. Počula som ich tikanie. Čo budem robiť? Nechcem nechať niečo nevyriešené a zbytočne stratiť body. Nedokázala som sa poriadne sústrediť.

,,Pst, hej, ak máš problém s rovnicou, skús si spomenúť na ten vzorec," pošepol nenápadne Keiji. Dobre, Haruka, spomínaj! Čas sa míňal, už bolo len päť minút. Sakra! Nie, nesmiem nadávať, takto si nespomeniem. Už viem! Rýchlo som počítala a presne na šesťdesiatu minútu som to dopočítala. Fuu, to mi ale odľahlo.

Ďalší bol štvrtkový test a to bola japončina. V teste sme mali vyčítať pravdivé údaje z textu, napísať sloh na tému Kolotoč Života a veľa vecí vypísať z ukážky ako napríklad slovesá, čislovky a podobne. Myslím si, že toto som v pohode zvládla, aj ked to mohlo byť o niečo lepšie.

A nakoniec piatkový test z vied. Geografie tam bolo najviac, čo ma neskutočne potešilo. Konečne som sa mohla uvoľniť. Mala som ho hotový za pol hodinu, potom som si už len kontrolovala moje odpovede. Premýšľala som, ako sa pri tomto darilo Keijimu a čo Nyoko a Souta? Za posledne tri dni sa veľmi neozývali. Podľa mňa to tak učitelia naschvál urobili, aby sme si nemohli medzi sebou radiť.

Keď sme odovzdali testy, učitelia nám oznámili, že výsledky budu visieť ešte dnes na hlavne nástenke v hlavnej hale školy približne okolo tretej. Tak tu nedočkavo čakám. Mám síce ešte pol hodinu, ale neviem sa dočkať, na akom mieste som skončila. Plný počet bodov na každom teste bol sto. Ak sme mali pod päťdesiat bodov, museli sme si test zopakovať. Netúžim po nejakom nízkom mieste a už vôbec nie si testy opakovať.

Za pätnásť minút prišla Nyoko so Soutom. Opisovala mi, ako si so Soutom navzájom radili, pretože sedia vedľa seba a učitelia si ich nevšimli. Teda, jeden skoro, ale písomky im našťastie nezobral. Nyoko mala taký istý problém na matematike ako ja a Souta vedel všetko, len mu občas niečo vypadlo.
Ako posledný prišiel Keiji päť minút pred ukázaním výsledkov. Ten matiku zvládol ľavou zadnou, japončinu priemerne a geografiu bude rád, ak bude mať tých päťdesiat bodov.

Postupne sa tu zhromažďovali ľudia. Všetky dievčatá z 2A básnili o tom, ako ich Toshiro nechal opísať a vďaka nemu budú mať určite dobré výsledky. Aj jeho som zahliadla, aj by som ho pozdravila, keby nebol zaneprázdnený ostatnými dievčatami.

Už prichádzali učitelia v sprievode každého jednodlivého predsedu z triedy, z našej to bola Yasu. Tak som si myslela správne. Zavesili tri obrovské plagáty na nástenku, na každom bol napísaný iný predmet. Pustila som sa do hľadania svojho mena. Z matematiky som mala sedemdesiat bodov, z japončiny osemdesiatpäť a z vied devaťdesiatdva, čiže som sa nachádzala na šiestom mieste. Bola som spokojená.