Shut up, my stupid heart!

12. Prepáč...

Zazvonil posledný zvonček dnešného dňa. Nenápadne som sa pozrela na Keijiho, ktorý bol stále otočený chrbtom ku mne. Po celý deň!! Ako, čiastočne chápem jeho správanie, ale nemusí ma takto ignorovať. Nie je sám, čo sa cíti zahanbene...

Silno som si povzdychla a začala som si skladať veci do tašky. Uvažovala som, či sa mám opäť otočiť na Keijiho, no nakoniec som to vzdala. Na moje šťastie, nedokázala som odísť bez ospravedlnenia.

,,Prepáč, Keiji-kun..." moje slová splynuli s tichom v prázdnej triede. Akonáhle som ucítila červeň na svojej tvári, pobrala som sa von z triedy. Dlhšie by som to nevydržala.

,,Haru-chan, tak tu si!" vykríkla na mňa Nyoko. Na silu som sa usmiala a podišla som ku nej. Ako zvyčajne pri nej stál Souta, ktorý sa neustále uchechtával. Ani toto mi to veľmi neuľahčuje.

,,Kde je ten náš casanova?" keď Souta položil túto otázku, okamžite vybuchol do smiechu. Nevedela som, ako reagovať. Nečakala som, že sa budem takto hanbiť. Nyoko na mňa uprela svoj starostlivý pohľad a zakročila.

,,Souta-kun, nesmej sa prosím," napomenula Nyoko a pozrela sa na Soutu vážnym pohľadom. Videla som ho u nej po prvý krát. Vždy sa len usmieva a všetko berie s lahkosťou, ale teraz sa v jej očiach zapálil drobný plamienok. Souta sa najprv pozrel na mňa, potom na Nyoko a pochopil, o čo tu ide.

,,Prepáč, nechal som sa uniesť," po krákej chvíli odpovedal. Nyoko sa len pousmiala a poďakovala mu. Hneď som sa cítila o niečo lepšie. Dokiaľ z mojej triedy nevyšiel Keiji. Zazrel nás. Uprela som svoj pohľad smerom k zemi. Blížil sa ku nám.

Keiji mlčky prešiel okolo Souti. Potom sa zastavil a ukázal nám, nech ideme za ním. Nevedela som popísať výraz na jeho tvári. Bol iný ako obyčajne, no aj tak som nechcela nadviazať kontakt a tak som len následovala jeho kroky.

Po celý čas sme išli mlčky. Občas si Nyoko a Souta niečo zamrmlali a zasmiali sa, ale to bolo všetko. Medzi mnou a Keijim bol celkom veľký odstup. Snažila som sa pozerať predo mňa, ale niekedy som opatrne pozrela na Keijiho. Neodtrhol pohľad od cesty, po ktorej sme kráčali. To ticho ma pomaly ale isto zabíjalo. Každú chvíľu som mohla prasknúť. Z hlboka som sa nadýchla a chystala som sa prehovoriť, však ma prerušil jeho hlas.

,,Prepáč," v tom momente so mnou miklo. Keď som sa na neho pozrela, bol otočený naschvál opačným smerom. Nyoko a Souta jeho hlas nepočuli, za čo som bola rada. Pretože viem, že Keijiho slovo "prepáč" nedostanem len tak ľahko a vážim si, že ja som ho od neho dostala. Teraz by si takú malú pusu na líčko zaslúžil, nie? pomyslela som si v duchu. Neubránila som sa malému uchechtnutiu, ktoré Keiji zaregistroval.

,,Čo je ti také smiešne?" zvážnel. Vyčarila som čo najväčší úsmev a odpovedala som.

,,To je tajomstvo," mrkla som pravým okom a zo srdca mi spadol obrovský kameň. Celú tú trápnu situáciu konečne môžem zahodiť za hlavu a vrátime sa ku nášemu dobrému a čudnému vzťahu.

,,Niekedy ti vážne nechápem," povzdychol si Keiji a medzera medzi nami sa o niečo zmenšila.

,,Konečne ste prehovorili! Už som sa fakt začala báť," vyhrkla Nyoko a kráčala vedľa mňa. Keiji mal znechutený pohľad. Tušila som, prečo. Za ten čas už viem, že on je ten typ, čo si dáva na ľudí pozor.

,,Tak teraz nám tu chýba už len tvoja sestra, ak sa nemýlim," podotkol Souta, ktorý sa postavil ku Keijimu a jemne ho štuchol do ľavého ramena.
Očakávala som, že už každú chvíľu sa Keiji naštve a vybuchne.

,,Tak ju poďme nájsť," navrhla som. Keiji sa dal do kroku a ukázal nám jej školu. Nebola veľmi odlišná od našej, iba bola svetlo modrej farby a na niektorých oknách boli nalepené obrázky detí, ktoré sa radujú do školy.

V tom momente sa otvorili predné dvere školy a malé deti sa rozutekali naším smerom. Všetky sa usmievali, skákali rodičom do náručí a rozprávali im dnešné zážitky. Nedalo sa neusmievať.

Netrvalo dlho a pred nami sa objavilo malé dievčatko, ktoré sa na nás zapozeralo. Zastala a prezerala si nás. Videla som v jej očiach drobný strach a zmätenosť. Urobila som krok v pred a usmiala som sa.

,,Nemusíš sa ma báť, volám sa Haruka, ale môžeš ma volať Haru," pokúsila som sa urobiť čo najlepší dojem, no ona okamžite utekala ku Keijimu.

,,Onii-chan, to dievča vyzerá čudne," povedzme, že jej poznámka ma zaskočila.

,,Myslím si úplne to isté a toto tornádo to vie," pokračoval Keiji.

,,Tornádo? Povedala, že sa volá Haruka, klamala mi?" udivila sa Natsuko. Začal sa vo mne hromadiť hnev, ale nejako som to držala pod kontrolou. Do toho sa vložila Nyoko, ktorá vyčarila svoj krásny úsmev.

,,Ty si Natsuko, však? Ja som Nyoko a so mnou je tu Haru-chan a Souta-kun, sme radi, že ťa spoznávame," keď nás Nyoko predstavila, Natsuko sa usmiala a pozrela sa na Soutu. Ten sa ako vždy usmial a Natsuko jemne očervenela a skryla sa za Keijiho.

,,Ki, oni pôjdu s nami domov?" potichu sa opýtala.

,,Bohužiaľ," ten hnev začal narastať. Ale tá prezývka Ki....je vážne roztomilá.

,,Ki, Ki! Ki.." začala som si to pre seba hovoriť a pokaždé v inom tóne. Prvý bol normálny, ďalší v hneve a posledný v smutnom znení. Keiji aj Natsuko sa na mňa divne pozerali.

,,Ki môžem hovoriť len ja!" vykríkla Natsuko. Prekvapila ma jej reakcie, ale prišlo mi to zlaté.

,,Nemyslela som tým nič zlé, len mi to prišlo roztomilé, tak som to skúsila," Keiji trošku očervenel, čoho si Natsuko všimla.

,,Onii-chan, deje sa niečo?"

,,Nie, len túto tornádo zasa prekvapuje," uškrnul sa na mňa Keiji. Po dlhom čase sa konečne usmial. Ale aj tak som mala pocit, že ma len provokuje.

,,Ja ťa ochránim!" zavelila Natsuko, chytila Keijiho za ruku a viedla ho ku svojmu domu. Nyoko sa zasmiala a pribehla ku Natsuko.

,,Ukážeš mi svoj dom? Som zvedavá," poprosila Nyoko. Natsuko radostne súhlasila.

,,Nyoko to teda z deťmi vie," usmial sa pre seba Souta. Nedalo sa nesúhlasiť. Akoby to bola jej malá sestrička.

,,Nyoko je špeciálna osoba." odpovedala som.

,,Nedá sa namietať," obaja sme sa pobrali ich smermi a tešili sme sa na zážitky z Keijiho rodiny.

Ahojte, po dlhej dobe Vás tu opäť vítam. Snáď Vás táto časť nesklamala, ale naopak Vám priviedla radosť. Čo hovoríte na malú Natsuko? A na nášho Keijiho s Harukou :P? Vopred ďakujem za všetky vote a komenty.

Vaša Maťa :).