Obeť vdovy

2.kapitola

Milujem whiskey. Je to niečo ako môj balzam na dušu. A piť whiskey v lietadle môjho budúceho manžela ma teší najviac. Milujem byť obklopená luxusom a hlavne ľuďmi, ktorý mi ho vedia zabezpečiť.

Keď už sme pritom, môj budúci manžel sedel v sedadle oproti mne a spal. Ja som sa pozerala na oblaky pod nami. Bol to krásny výhľad. Tešila som sa kedy uvidím moju budúcu rezidenciu. Podľa toho, čo som počula, tak budem obklopená len a len samým luxusom. Presne do toho prostredia aj patrím.

Môžem znieť akokoľvek zle, je mi to jedno. Zaslúžim si to po tom všetkom, čo sa mi v živote stalo.

Ľútostivo som sa pozrela na moje tetovanie ruží. Mám pod ním skryté rezné jazvy.

Hayes sa ma veľakrát pýtal z čoho to mám, ale vždy som sa vyhla odpovedi.

Prstami som dotkla najväčšej rany, ktorá sa tiahla od ramena až po kľúčnu kosť. Bolelo to, aj keď to bolo už veľa rokov.

,, Dione? "ozval sa z kresla oproti mne môj budúci manžel. Usmiala som sa naňho a on radšej celkom rozospato pokračoval.

,, Už sme pristáli."

O pár minút sme spolu vystupovali priamo na pozemku. V dialke som videla obrys obrovskej stavby. Páčilo sa mi to, a to som ešte nič nevidela.

,, Mám tu vlastný hangár. Je to lepšie kvôli práci, veď vieš." usmial sa a za pás ma vyviedol do auta pred lietadlom.

Vedela som, na čo naráža. Lepšie než si myslel.

,, V dome ťa čaká prekvapenie. Dúfam, že sa ti bude páčiť." usmiala som sa, keď mi ukradol bozk. Veľmi po mne túžil a ja som to vedela. Rada som tento fakt proti nemu používala. Sex je totiž najväčšia slabina mužov.

Dom bol naozaj nádherný. Obrovský, elegantný s obrovským množstvom hodnotných predmetov. Páčilo sa mi tu.

,, A tu máš to prekvapenie." usmial sa a rukou ukázal na ženu vstrede obrovskej haly s točitým schodiskom.

,, Nepovedal si mi, že máš dcéru." zažartovala som, na čo sa obaja rozosmiali.

,, To nie je moja dcéra. Je to svadobná asistentka. Bude ti zo všetkým pomáhať. Máš voľnú ruku a hlavne moju kreditku s neobmedzeným limitom. Použi hocijakú sumu. Je to len na tebe." radostne som zapišťala a vrhla sa mu do náručia. Ustál to so mnou a dal mi vášnivý bozk. Rukou vošiel do zadného vačku mojich riflí a okrem toho, že mi tam nechal kreditku, poriadne mi stisol zadok. Ja som sa zasmiala a hryzla ho mierne do krku.

,,Si úžasný, milujem ťa. "

,, Aj ja teba, Dione. Musím teraz bohužiaľ odísť, ale chcel by som aby bola svadba do dvoch mesiacov, zvládnete to?"

,, Ak pri vybavovaní môžem použiť tvoje meno, tak určite. "skočila som do reči asistentke, ktorej sa vlastne aj pýtal.

,, Samozrejme, Dione. Už to je aj tvoje meno." usmial sa, znovu ma pobozkal a odišiel.

,, Ste krásny pár. Dávno som nikoho takého zaľúbeného. "

,, Áno, zaľúbeného..." zasmiala som sa. Ani neviem ako je ďaleko od pravdy. Nie je tak nechutný ako som u chlapov z jeho prostredia zvyknutá, ale nie je ani môj vysnívaný muž.

,, Môžme začať?" opýtala sa a ja som súhlasila. Išli sme do jedálne a začali sme. Dosť sa čudovala ako rýchlo som o niektorých veciach rozhodovala. Nebolo to prvýkrát, čo to robím.

Hayes sa vrátil o hodinu a asistentka-Eva- nešetrila chválou.

,, Musím vám pogratulovať. Väčšina neviest nevie rozhodovať ani o základných veciach. Vaša pani má vo všetkom jasno, nepotrebuje ani len poradiť. "usmiala sa a Hayes na mňa pyšne pozrel.

,, To som rád. Moja budúca manželka musí byť presne taká." ja som sa len usmiala a nechala ich nech sa o mne rozprávajú.

,, Dobre, na dnes by sme mohli skončiť. "prehovorila som, keď už som mala dosť tých zbytočných kecov.

,, Samozrejme, bola radosť s vami spolupracovať, Dione." usmiala sa a podala mi ruku.

Hayes ma, hneď ako odišla, chytil za pás a usmial sa. Cítila som z neho krv. Vždy som vedela, keď niekoho zabil. Cítila som to. Je zaujímavé, že vždy dokážem vycítiť smrť a bolesť. Doteraz to tak bolo vždy.

,, No takže ty takto? Ani neuvažuješ, keď robíš tak dôležité rozhodnutia? " opýtal sa ma s úsmevom. Robil si zo mňa srandu.

,, Tak trošku." usmiala som sa práve keď mu zazvonil telefón. Rýchlo ho vytiahol z vačku.

,, Kto to je? "opýtala som sa.

,, Môj syn. Dnes som mu povedal, že sa budem ženiť. Rozčuľuje sa. Myslí si, že to je len nejaká vyhrážka. Neverí mi, že to chcem urobiť." povedal a odmietol hovor.

,, Kedy sa s ním vlastne zoznámim? Kde je teraz? "opýtala som sa. Čím skôr spoznám nepriateľa, tým lepšie pre mňa. Budem aspoň vedieť, na čo sa pripraviť.

,, Momentálne mi vybavuje nejaké obchody v Kolumbií. Mal by sa vrátiť o tri mesiace. Ak to čím som ho poveril vybaví, tak aj skôr. Popravde dúfam, že nie. Nepotrebujem, aby nám urobil scénu na svadbe."

,, Myslíš, že by toho bol schopný?"

Hayes sa len zasmial:,, Nepoznáš ho. Ten chalan je rovnaký ako ja v jeho veku. Možno ešte horší. Bude robiť scény. O tom ani nepochybujem. "

Hayes má, na moje šťastie, len jedného dospelého syna. Je ešte od jeho manželky, ktorá zomrela pred piatimi rokmi. Hovoril mi, že sa moc nemuseli ani oni dvaja a ani ona s ich synom.

,, Cedric má vlastnú hlavu, tak sa nehnevaj ak na teba bude zlý. Nie je to najpríjemnejší človek a ja budem len rád ak ho uzemíš, tak ako to dokážeš len ty. "

,, Neboj sa. Ak si na mňa bude dovolovať, tak mu ukážem jeho miesto." usmiala som sa.

Čo poviem to platí a práve kvôli tomu som vedela, že môj nevlastný synáčik mi zmení tento dom na bojové pole. To však nevadí.

Keď budem paňou tohto domu, tak zmením pravidlá hry. Tu sa bude hrať mojimi pravidlami.

Len a len mojimi.