Obeť vdovy

14.kapitola

Hayes ma večer zobral na večeru. Niečo mi celý čas rozprával, ale ja som ho moc nevnímala.

Rozhovor so Cedricom mi priniesol vlnu spomienok, ktorú som nechcela rozpitvávať.

Avšak niektorým veciam sa neviem ubrániť.

*****flashback*****

Keď som prišla k Lyonovi, okamžite som nadobudla pocit domova. Bola to nádherná obrovská vila s množstvom služobníctva a ochranky.

Lyon žil so svojou sestrou sám. Tú mi hneď predstavil ako svoj najväčší poklad, samozrejme až po mne.

,, Rhea, toto je moja manželka, o ktorej som ti tolko hovoril. "usmial sa. Dievča malo asi pätnásť rokov. Hneď ma objala a ja som vedela, že si budeme rozumieť. Boli sme približne rovnako staré.

Po tomto stretnutí ma Lyon dotlačil do spálne. Posadil ma na posteľ a kľakol si predo mňa.

,, Chcem, aby sme mali nejaké veci jasné, dobre?" povedal vážne a ja som prikývla. Neodvážila by som sa ho prerušiť, keď sa so mnou baví takto.

,, Dione, vieš čo robím však?" opýtal sa hlúpu otázku, ale čakal kým prikývnem.

,, Takže vieš, čo to zahŕňa?"opýtal sa zas a vyriahol zbraň. Zľakla som sa, ale on mi ju len položil na kolená.

,, Dione ja zabíjam ľudí a práve preto sa mnoho z nich pokúša mi ublížiť. Mne alebo mojej rodine, do ktorej patríš. Môj dom napádajú mocní ľudia a nie vždy sa zaobídeme bez straty na životoch. Práve preto chcem, aby si odišla zo školy a dovolila mne a mojim ľuďom ťa naučiť potrebné veci. Chcem, aby si nebola bezmmocná. Si ochotná to urobiť? Odídeš zo školy a urobíš čo chcem? "opýtal sa, ale ja hlúpa som vôbec neriešila význam jeho slov. V tej chvíli som sa pripravila o školu, budúcnosť a vložila som sa do rúk chlapovi, ktorý robí z ľudí vraždiace stroje. Bolo mi to jedno. Bola som zamilovaná, no nie?

,, Urobím čokoľvek budeš chcieť! Ľúbim ťa a verím ti. Ak si myslíš, že to je pre mňa to najlepšie, tak to urobím." naivne som mu odpovedala a pobozkala ho.

Po tomto rozhovore som z istej strany začala prechádzať peklom. Lyon bol na mňa veľmi milý, ale jeho chlapi ma brali ako by som mala patriť k nim.

Nemala som čas myslieť na to, čo robím s mojím životom.

Cez deň som makala ako v nejakom vojenskom tábore a v noci ma zamestnával Lyon. Aj keď som bola unavená, bolo to jedno z mojoch najlepších období.

,, Dione, dnes poď so mnou. Chcem ťa niečo naučiť ja osobne. "prikradol sa ku mne zozadu a pobozkal ma na krk.

,, Naučil si ma toho viac než dosť, ale súhlasím. Tvoje lekcie sú najlepšie." zasmiala som sa a nechala som sa ním odviesť do auta.

,, Ako sa k tebe správajú chlapi? Ak by niečo kľudne mi to povedz. Ja ich dám do poriadku." usmial sa a pobozkal ma na chrbát ruky.

,, Správajú sa ku mne ako k sebe rovnej. Myslela som si, že ma budú ako tvoju ženu trochu šetriť, no asi som sa mýlila. Ale je to v pohode. Neboj sa, nikto si ku mne nič nedovoľuje."

,, Správajú sa k tebe ako k sebe rovnej, pretože musíš byť jedna z najlepších. Si pre mňa dôležitá a musíš vedieť ako sa brániť. A nie len seba, aj moju sestru. Postupom času dúfam, že aj nejaké naše deti." naširoko sa usmial a mňa tým takmer dojal. Nikdy som si nemyslela, že to so mnou myslí tak vážne.

Môj hlúpy mozog vtedy nechápal, že to nemyslí vážne. Bola to len hra. Týmito sladkými rečičkami ma dostal presne tam, kam chcel. Vždy to tak bolo až kým som to jedného krásneho dňa nepochopila.

Lyon zastavil auto a išiel mi otvoriť dvere. Obzerajúc sa som vystúpila.

Nechápala som, kde sme, až kým sme nevošli dnu. Bola to strelnica. Na stene viselo mnoho zbraní, z ktorých som vtedy mala rešpekt.

Lyon mi dal všetko potrebné a postavil ma pred terč. Jeden z jeho chlapov k nám pristúpil a podal mu väčšiu krabičku.

,, Moja žena musí mať svoju vlastnú zbraň a nemôže byť len tak hocijaká. " usmial sa a vytiahol odtiaľ striebornú zbraň. Lyon vzápätí vytiahol tú svoju a porovnal ich. On mal zlatú a ja striebornú. Boli na nich vyryté naše iniciálky.

,, Táto je tvoja a ty sa s ňou musíš naučiť narábať. Chcem, aby ti bolo jasné, že to nie je hračka a ja si neželám, aby si niekedy niekoho zabila ak to nebude nevyhnutné. Chcem, aby si pre mňa zostala taká nevinná, akou si teraz. " usmial sa a venoval mi najvášnivejší bozk aký som kedy zažila.

Jeho žena? Nevinná?

Nevinnou som prestala byť po tom, čo všetko som s ním zažila. On bol mojou prvou obeťou. Pred ním som nikdy nikoho nezabila a kedysi som dúfala, že už nikdy nebudem musieť zbaviť niekoho života.

,, Teraz namier na terč a ja ti pomôžem. "vložil mi do ruky zbraň a postavil sa za mňa, aby mi mohol pomôcť.

*****end of flashback*****

V ten deň ma naučil strieľať, ale ja som si naivne myslela, že to nikdy nebudem musieť použiť, keďže má takú ochranku. Mala som z istej strany pravdu.

Moju prvú vraždu som nevykonala pištoľou, ale niečím oveľa... Významnejším... Pre jeho život.

,, Dione, vnímaš? "opýtal sa ma Hayes a chytil ma za ruku.

,, Prepáč, veľmi ma bolí hlava. Čo si hovoril?" pusmiala som sa.

,, Že by som chcel zorganizovať nejakú oslavu alebo pokrovú hru, ale takú, aby si sa na nej aj ty bavila. Viem, že sa v tejto spoločnosti nepohybuješ dlho a nemáš tu nikoho, ale ja verím, že si nájdeš nejakú kamarátku rýchlo. Ale môžme zavolať Rheu. Je to jediný človek, ktorého poznám a je ti blízky."

,,Vieš, že nemám žiadnu rodinu okrem nej. Neviem či by sa v tej spoločnosti cítila dobre... Radšej by som ju tam nepozývala. Ja sa rada zoznámim s ľuďmi z tvojej spoločnosti." usmiala som sa a preplietla si s ním prsty.

,, A čo sa týka toho večierka je to dobrý nápad. Rada to aj zorganizujem. Chcem ti pomáhať a popravde už sa aj nudím doma." usmiala som sa a on ma pobozkal.

,, Už sme sa o tom bavili, Dione. Veľmi rád ťa zoberiem niekedy do akcie, ale nemôžem to urobiť tak rýchlo. Teraz využi čas len pre seba. Postupne si ťa zoberiem aj na nejakú akciu, keď si to tak želáš."