Obeť vdovy

19.kapitola

Ráno ma Hayes zobudil raňajkami do postele. Očividne pokračoval vo svojich darčekoch aj teraz. Niežeby som sa sťažovala.

,, Ako sa vyspala hrdinka včerajšieho večera? "opýtal sa s úsmevom a pobozkal ma.

Ako sa vyspala? Na hovno! To, čo sa stalo včera so Cedricom mi dojebalo myseľ. Nevedela som, ako sa správať, keďže sa Cedric vyjadril jasne. Chcel ma dostať do postele. Ten priemer, ktorý toľko urážal. Za to si ho ešte podám!

Čo chcem ja? Neviem. Jediné, čo viem, že som si užila rovnako tie facky ako bozk. Aj keď... Väčšiu radosť by mi urobil, ak by ma kurva nepobozkal! Som jeho nevlastná matka. Manželka jeho otca.

Ktorého sa chystá zabiť. Asi mu veľa morálka nehovorí...

,, Výborne. S tebou po boku spím vždy ako bábätko. "usmiala som sa sladko. Tieto sladké reči dlho nevydržím.

,, Tak to mám pre teba zlú správu." smutne si povzdychol.

,, Budem musieť odísť do Kolumbie. Cedric to tam upokojil, ale stále majú nejaký problém. Nechcú nám poslať tovar, takže sa tam asi niekoľko dní zdržím." chytil ma za pás a dal bozk na moje tetovanie. Veľmi sa mu páčilo, hoci som pod ním mala jazvy.

,, Nemôžem ísť s tebou? Čo tu budem toľko robiť sama? Alebo s tebou ide Cedric?" opýtala som sa nevinne. Nemohla som si dovoliť chybu a už vôbec nie v tomto prípade.

,, Nemôžeš, Dione. Ide o tvrdých ľudí, ktorí si nedovolia tam len tak niekoho pustiť. Cedric tiež nejde. Aspoň si budete môcť vyriešiť vaše vzťahy." pousmial sa a ja som v duchu prudko zanadávala.

,, Dobre, ale dávaj si pozor a bez zbrane alebo ochranky ani na krok." hodila som sa mu okolo krku.

Aj keď.... Možno by bolo najlepšie, ak by ho odbachli rovno tam a ja by som mala pokoj. Ušetrili by mi robotu. To mi pripomína, že budem musieť ísť za Rheou.

Rozlúčili sme sa a on vypadol. V pokoji som sa naraňajkovala a obliekla. Bojovala som sama so smbou či mám zísť dole, ale nakoniec som si povedala, že nemôžem byť taký slaboch.

Dole som si hneď začala hľadať kľúče od nového autíčka. Nedokázala som ich nájsť, aj keď som si bola istá, že som ich položila do poličky medzi ostatné kľúče.

,, Hľadáš toto?"ozvalo sa tesne za mnou a ja som takmer dostala infarkt. Vôbec som si nevšimla, že za mnou niekto stojí.

Prudko som sa zvrtla, ale to som hneď oľutovala, keďže Cedric stál príliš blízko. Vo vzduchu držal moje kľúče.

,, Daj mi ich! " hneď som sa za nimi načiahla, ale on zovrel ruku v päsť. Tým mi znemožnil ich získanie.

,, Niečo za niečo, mamička." uškrnul sa.

,, Svoje perverzné hry si nechaj pre niekoho, koho to zaujíma. Nemám záujem sa zapodievať s takýmto bastardom! "zavrčala som.

,, Tvoja smola. Uvidíme kedy uvidíš svoje kľúče nabudúce." usmial sa a skôr, než som stihla zareagovať, si ich hodil za lem nohavíc.

Privrela som oči a chytila sa za hlavu.

,, Toto si kurva neurobil!" zavrčala som, ale on sa na mne náramne zabával.

,, Ak ich chceš, vieš čo máš robiť. A to som chcel len bozk. "zasmial sa a ja som si myslela, že ho zajebem. Koho toto napadne?

,, Si skurvený, chorý bastard!" zavrčala som a otočila sa k šuplíku, v ktorom som sa doteraz hrabala. Boli tam kľúče od rôznych áut ako aj od väčšiny domu. Nemala som v pláne urobiť čo chce.

Cedric mi však nedovolil ho ani otvoriť. Rukami ho zatlačil naspäť, aby sa zatvoril a pobozkal ma na krk. Celým telom bol zozadu na mňa natlačený a ja som mohla cítiť kľúče od môjho nového autíčka. Budem ich po tomto musieť vymeniť. Mojim telom prešla elektrina, ale to som veľmi rýchlo potlačila. Túžila som po normálnom chlapovi po tých všetkých starých vykopávkach.

,, Prestaň to na mňa skúšať Cedric! Doteraz sme sa len urážali a mohli by sme sa k tomu vrátiť! Máš veľa žien, ktoré by ti rady skočili do postele. Zavolaj si tie!"rozkázala som mu.

,, Nevidel som včera, že si sa tak sťažovala, keď si ma pritiahla naspäť do bozku. Mal som pocit, že sa ti to páčilo." usmieval sa mi do krku a jemne ma hryzol do ušného lalôčika.

,, Áno, preto som ťa odtlačila a vyfackala. Lebo som si to náramne užívala." ironizovala som.

,, Uvidíme! "zavrčal, prudko ma otočil k sebe a pobozkal. Bola som ním pritlačená o skrinku a pritom ma držal za zadok. Páčilo sa mi to, to nepopieram. Chytila som ho okolo krku a pobozkala ho späť ešte vášnivejšie.

,, Stále popieraš, mamička?" opýtal sa a oprel si čelo o moje. Zavzdychal mi do pier.

,, Popieram. Si ľahko rozptýliteľný." usmiala som sa, keďže som mala kľúče z jeho nohavíc v ruke.

,, Nemyslím si. Kto z nás dosiahol to, čo chcel? "opýtal sa s úškrnom.

,, Obaja, synček!" posledný krát som ho pobozkala a odsotila od seba.

,, A odteraz sa ku mne nepribližuj! Nenávidíme sa stále rovnako! "

,, Nenávisť je samozrejmá, ale čo hovoríš na vášeň?" zakričal po mne, no to už som bola ďaleko od neho.

Čudovala som sa, že som sa cestou nepotkla o vlastnú nohu. Bola som rozrušená, aj keď by som to pred ním nikdy nepriznala. Jediné, čo mi bolo jasné je, že tento čas bez Hayesa nedopadne dobre. Nemôžem sa predsa vyspať s jeho arogantným idiotským vlastným synom. Taká hlúpa nie som. To by malo fatálne následky hlavne pre mňa.

Nasadla som do auta a rýchlo naštartovala. Čím ďalej budem, tým lepšie pre mňa.

Stihla som sa ešte rýchlo skontrolovať v zrkadle a videla som ako mám rúž takmer celý rozmazaný. Upravila som sa a naozaj dúfala, že nás nikto nevidel. To by bol obrovský škandál a to si dovoliť nemôžem.

U Rhei som si vypýtala ten jed, ale ona ho nemala u seba. Musí ho zohnať, a to bude najskôr zajtra. Rozhodla som sa, že u nej prespím, pretože ak by som išla domov, dopadne to zle. Tým som si bola istá.

Rhea na mne videla, že nie som úplne v poriadku, ale ja som jej to nemohla povedať. Ak by som to urobila, asi by ma prefackala. Čo by sa celkom zišlo.

Nemôže sa to zopakovať, aj keď na mňa bude skúšať čokoľvek. Nemôžem sa a ním vyspať, lebo si podpíšem rozsudok smrti. A to nemôžem!

Po všetkom, čo som zažila, ma určite nezabije práve románik s mojím nevlastným synom.