Obeť vdovy

75.kapitola

Cedric

Dione som nedokázal nijako pomôcť. Jediná cesta bola čakať. Sedel som opretý o stenu v tejto miestnosti a čakal na dve veci. Prebudenie Dione alebo niekoho, kto nás odvedie na priamu smrť. Vlastne v kútiku duše som veril ešte aj že príde zázrak. Je to síce nepravdepodobné, ale človek musí mať vieru.

Dione sa nehýbala len pomaly dýchala. Bál som sa k ňu. Mal som podozrenie, že má otravu krvi, ale nemohol som stratiť hlavu. Sedel som tam v takomto zúfalstve možno aj šesť hodín.

Keď som konečne začal mať radosť, že sa Dione vracia k sebe, prišla ochranka, ktorá nás mala zobrať priamo do pekla.

Surovo ma vytiahli na nohy a Dione tak isto, hoci ledva žila. Ťahali nás po chodbách až sme prišli k obrovským dreveným dverám. Otvorili ich, hodili nás dnu a postavili sa na svoje miesta. Len tak-tak som stihol zachytiť Dione, ktorá sa pomaly vracala k sebe.

A naozaj som uvidel presne to, čo mi Dione opisovala. Rikardo sedel spolu s nimi za jedným stolom. S našimi skurvenými nepriateľmi! Nikde som nevidel Lenu alebo Alessandru. Čím viac som sa zamýšľal, tým menej som tejto situácii a tomuto celému rozumel.

Môj otec sa postavil od okrúhleho stola, prišiel priamo ku mne a donútil ma kľaknúť si pred ním. Užíval si to.

,, Zradili ste ma tak, ako nikto nikdy v mojom živote. Viem, že by si si zaslúžil horšiu smrť, ale rozhodli sme sa, že toto bude pre teba vhodná smrť. " povedal a pohľad presunul na Dione, ktorú som držal, aby nespadla na zem.

,, Túto kurvičku si ešte chvíľu necháme a uvidíme, ako sa nám bude pozdávať." schmatol ju za vlasy a odsotil surovo odo mňa.

V tej chvíli som sa len zúfalo pozrel na Rikarda, ktorý vyzeral ako socha. Netušil som, či je s nami, alebo proti nám. Zatiaľ vyzerá, že proti nám. A to som ho začínal mať rád...

,, V tejto chvíli sa pred teba postavia piati chlapi so samopaľmi. Ktorého rana ťa zabije dostane prémiu! " nechutne sa zasmial a chcel sa vrátiť spokojne na svoje miesto. Neľutoval, že má pred sebou vlastného syna. Schmatol som ho za nohu a tým som ho donútil otočiť sa ku mne.

,, Bodaj by si zhnil v pekle za to, čo si mi urobil!" zavrčal som a napľul mu do tváre. Stálo mi to aj za tú facku, ktorú mi uštedril. Stálo mi to za všetko!

,,Pamätaj, ty bastard, že bezo mňa by si ani nebol na svete! Bolo by to lepšie, než sa pozerať na to, aký prvotriedny hlupák sa z teba stal!"

,, Hlupák až po tebe! Stálo mi to za to, otecko! Stálo mi to za každú chvíľu strávenú s ňou v posteli!" potreboval som mu to vykričať do očí. Zlosť v jeho očiach mi dala možno viac než to, ako by som ho zabil.

Vyfackal ma a kopol medzi nohy. Kľačal som pred ním, no mal som pocit, že ja som bol ten ktorý vyhráva. Štval ho môj postoj.

,, Chlapi, na pozície!" zavrčal a ja som sa mu začal smiať do ksichtu. Ak už dnes zomriem rukou vlastného otca, nech vie, že sa toho nebojím. Tá izolácia mi pomohla sa psychicky pripraviť na všetko.

,, Do toho!" skríkol som.

Periférne som zachytil, ako niekto ťahá Dione stranou a ako sa predo mňa stavia päť chlapov s krvilačnými úsmevmi.

Ak je toto môj koniec, tak je naozaj úbohý. Ako môj život.

So smiechom som sa pozrel na zlosťou červenou tvárou môjho otca. Nech sa zlosťou zadusí.

,, Strieľajte! "vykríkol môj otec a ja som s úsmevom zatvoril oči a rozpažil ruky. Uvidíme sa v pekle!

Počul som ako nabili zbrane a v zápätí sa mi prvá guľka zaryla priamo do boku. Prešla mnou bolesť, no stále som sa usmieval. Čakal som, aký bude ten moment smrti, no moja hodina ešte pravdepodobne neprišla.

Schytal som tri guľky, do ruky, boku a brucha, a vtedy som musel otvoriť oči. Cieľ mojich katov sa zmenil zo mňa na Rikardových mužov vo dverách.

Znova som sa usmial. Dnes nie je môj súdny deň.

Rikardo mi odniekiaľ hodil zbraň a on sám išiel ratovať Dione. Nakoniec bol predsa len na našej strane!

Všimol som si, že niekoľko nástupcov Dioniných manželov je mŕtvych. Môj otec a jeden z nich utiekli ako jediný. Musel som sa spokojne usmiať. Teraz začína môj lov.

Prišiel ku mne v tom zmätku André a podopieral ma na ceste za mojim cieľom. Prechádzal tak, aby sa nás nedotkla žiadna guľka a darilo sa mi to. Sám by som veľa neprešiel.

Väčšina našich nepriateľov bola mŕtva a tí čo neboli, skončili na úteku. Utiekli až von z budovy a my s Andrém sme išli ako krvilačné tvory za nimi.

,, Neujdeš, ty sviňa! "zakričal som a vystrelil na svojho otca. Trafil som ho do nohy, no stále sa snažil ujsť. André ma nechal stáť samého a sám utekal za druhým zdravým nepriateľom.

Ja som bol postrelený trikrát, ale s adrenalínom v krvi som bol rýchlejší ako on postrelený do nohy. Podkopol som ho a on držiac si nohu spadol priamo na zem.

,, Otoč sa, ty skurvený bastard! "kopol som ho do boku a tým som ho donútil otočiť sa na mňa.

,, Zabiješ ma? Zabiješ svojho otca, ty skurvený parazit?!" zavrčal od bolesti.

,, Môj otec práve nemal problém na mňa poslať piatich chlapov so samopaľmi. Naozaj si myslíš, že budem mať zľutovanie? Ako rýchlo sa role vymenili. " vysmial som sa mu do ksichtu.

,, Zabi ma! Skonči to so mnou! " povedal mi a ja som sa zasmial. Nebude to preňho také jednoduché.

,, Keď skončím, budeš si priať rýchlu a bezbolestnú smrť! Uvidíme sa v pekle, bastard! "zvolal som a nabil zbraň.

Bez ďalších zbytočných rečí som doňho vyprázdnil celý zásobník. Triafal som mu do rúk, nôh, dokonca som mu uštedril jednu guľku aj medzi nohy. Plakal podo mnou, zvíjal sa, no ja som nemal zľutovanie. Rovnako ako ani on so mnou pred pár minútami.

,, Posledné slová, otecko? "opýtal som sa, keď som si istý, že mám posledný náboj.

Najradšej by som ho nechal takto ako sviňu vykrvácať, no nebudem riskovať, že mu niekto pomôže.

,, Nikdy si sa nemal narodiť!" zvolal vo chvíli, keď som nemilosrdne vystrelil. Posledná guľka sa mu zavŕtala priamo medzi oči. Takže presne tam, kam odzačiatlu patrila.

Ostávajú nám posledné 2-3 časti! 😊😊😍😍