Obeť vdovy

76.- KONIEC

Dione

Keď som sa zobudila, necítila som vôbec nič. Po tých otrasných dňoch som sa cítila úplne sama. Prázdna. Zničená. Pošliapaná. V živote som prežila veľa zlých vecí, no tomuto sa nič nevyrovnalo. Nenávidím svoj život! Nikdy som sa nemala narodiť! Už to bolo moje prekliatie.

Prežila som toho toľko. Toľko krát som všetko dojebala...

Niekedy sa mi to muselo vrátiť. Chlapi, ktorým som pripravila v podstate lepšiu budúcnosť, sa mi pomstili niekoľkokrát horšie.  Nedokážem ani spočítať koľkokrát ma znásilnili. Bezmocnú, postrelenú, slabú. Bolo im to jedno. Chceli tú najhoršiu spravodlivosť za mojich mŕtvych.

Keď som si na to spomenula, rozplakala som sa. Nie som slaboch, ale toto ma zvnútra zničilo. Aj zvonka. Hnusila som sa sama sebe. Chlapi v mojom živote nemali miesto. Nikdy som nemala odísť z môjho domova. Nikdy som nemala byť taká hlúpa, nemala som ísť s hocijakým mafiánom len za pár sladkých rečičiek. Mala som radšej ostať navždy sama s desiatimi mačkami.

Keď si spomeniem na Dione pred týmto všetkým, moje srdce sa zmenší. Chcela som prežiť svoj vlastný zaľúbený príbeh, mať rodinu, deti... Žiť s láskou môjho života. Tieto predstavy sa rozplynuli ako para v momente, keď som zabila moju prvú lásku. Prvýkrát som siahla na život človeku, ktorého som milovala. Už len to hovorí o tom, aký hrozný človek som.

A potom Hayes. On mal byť mojou vstupenkou k vytúženej slobode a pritom bol začiatkom mojej skazy.

Môj hysterický plač neustával a ja som si ani len neuvedomovala, či som v pekle alebo stále na zemi.

Priala som si svoju smrť. Rýchlu. Moja existencia už nič neznemenala. Bola vždy určená k záhube.

Z mojej hystérie ma zobudilo až otvorenie dverí. Stál v nich Rikardo a ja som v tej chvíli netušila, či ma prišiel zneužiť aj on, alebo bol skutočne celý čas na našej strane. V pekle bohužiaľ ešte nie som.

,, Čo odo mňa chceš?! "nepríjemne som naňho zavrčala, aj keď mi môj hlas ani nepatril.

,, Nič si nepamätáš?" opýtal sapoko a ja som si vzdorovito utrela oči od sĺz.

,, Zradil si nás! To si pamätám. " jeho odpoveď bol len smiech. Rovnako odporný ako všetkých tých chlapov.

,, Poobzeraj sa, Dione! Myslíš, že ak by som vás zradil, ešte by si žila? Obzri sa a potom začni rozprávať! "

Bola som v spálni v jeho dome. On na sebe nemal ani škrabanec narozdiel odo mňa.

,, Čo sa stalo? "prehovorila som nakoniec krotko. Možno už naozaj neviem čo je realita.

,, Hral som na obe strany, Dione. Moje meno je stále mocné, preto ma ušetrili. Zavolal som vašu armádu. Všetci vaši nepriatelia sú mŕtvi." odpovedal mi.

,, Cedric? "opýtala som sa ako jediné.

,, Chceli ho prestrieľať. Dostal tri guľky a potom prišli moji ľudia. Je úplne mimo, rovnako ako si bola aj ty. Žije, ale uvidíme, ako na tom bude, keď sa preberie." prehovoril chladne a vecne. On predsa nič nestratil.

,, A tí bastardi? "opýtala som sa s odporom. Tie mená by mi poleptali jazyk. Stále som mala pred očami to, ako ma znásilňovali. Nemala som silu, nevedela som sa brániť. Z tohto budem mať traumu dokonca života.

,, Všetci sú mŕtvi. Hayesa odpravil Cedric predtým, než sa sám zrútil k zemi. Pošťal sa od strachu a bolesti predtým ako zomrel. Svoju pomstu ste vykonali. Aj keď ste pre to museli priniesť svoje obety. Je mi to ľúto, Dione. Nemohol som nič urobiť. " povzdychol si ľútostivo.