Obeť vdovy

73.kapitola

Cedric

Keď odviedli Dione, chlapi sa do nás pustili. Snažiť sa ich zastaviť a pomôcť Dione sa nám nevyplatilo. O pár minút sme spolu s Rikardom a Andrém mali celé krvavé tváre a držali sa za bruchá.

Odviedli nás z budovy vchodom, ktorým sme prišli a hodili nás do rozdielnych áut. Mal som zviazané ruky, aj tak som sa snažil brániť, no bolo mi to na nič.

Dali mi na hlavu vrece a v aute zavládlo ticho. Netušil som kam ma vezú a už vôbec kde sa práve môže nachádzať Dione.

Mali sme v tom byť spolu! To sa posralo hneď na začiatku. Nikdy sme sa nemali dostať až sem a ja som s tým nemal začať. Ak ma dnes zabije môj otec, bude to zaslúžené. Jediné, čo nechcem, je, aby zabili Rikarda a Andrého. Oni v tomto skončili nevinne. Nikdy sme sa k Rikardovi nemali dostať. Ja a Dione si zaslúžime všetko, čo sa nám deje.

Nehovorím, že otca teraz ľutujem. Ten bastard by mal zomrieť, za tým si stojím! Ale niektoré veci by som teraz urobil inak.

Poviem vám, nie je nič príjemné cestovať autom celý dobitý s vrecom na hlave. Nadával som všetkým na svete okrem mňa.

Išli sme asi 30 minút a ja som zatiaľ mal čas premýšľať. Byť s Dione posteli sa mi vôbec neoplatilo. Nič z tohto sa mi neoplatilo.

Snažil som sa aj počúvať zvuky z ulice. Po istom čase som už nepočul hluk veľkomesta. To znamenalo, že nás museli brať mimo civilizácie. Niekde, kde sa nás môžu bez problémov zbaviť a potom nás podhodiť divej zveri.

Auto zastalo. Vytiahli ma násilne z auta a ja som niekde z diaľky rozoznával Rikardov hlas. Nerozumel som mu  ale domyslel som si, že sa vzpiera.

Bez milosti nás odviedli do nejakej budovy. Išli sme schodmi niekam dole, pravdepodobne suterén. Po jednom nás hodili do nejakej chladnej miestnosti a ruky mi prikovali reťazou ku stene. Rikarda a Andrého, podľa zvukov, čakal rovnaký osud, ale aspoň sme boli v rovnakej miestnosti.

Kým odišli stiahli nám vrecia z tvárí.

,, Kľudne sa porozprávajte. Je to váš posledný rozhovor v živote. "usmial sa jeden z tých, čo ma mlátil a odišiel z miestnosti. Miestnosť mala na jednej strane mreže. Vyzeralo to skôr ako väzenie, než suterén domu. Nechápal som ako získali tento dom za tak krátku dobu, čo sú tu.

,, Skurvysynovia!" zakričal som po ňom, ale asi už bol ďaleko a nepočul ma.

,, Pokoj, Cedric! Nestrácaj hlavu!" prehovoril na mňa autoritatívne Rikardo.

,, Ako nemám strácať hlavu, keď nás práve zavreli ľudia, ktorí mňa a Dione nenávidia do nejakej skurvenej pivnice?!" vybehol som po ňom, no on vyzeral celkom pokojne. Nezdalo sa mi to, keďže vonku robil scény.

,, Poďte bližšie!" zavrčal a rukou nám naznačil, nech sa priblížime. Mali sme ruky pri viazané na reťazi k zemi, ale dokázali sme sa hýbať aspoň na dosah reťaze.

,, Nenajímam idiotov, Cedric. Vonku som nechal dvoch chlapov s dvomi autami. Keď sme vyšli, už tam jedno auto nebolo. Nemyslím si, že by ho niekam zobrali. A ja verím, že nás moji chlapi sledovali až sem. Musel som predstierať ako sa bránim, aby nás nepodozrievali. "vysvetlil mi a ja som mal chuť ho vyobjímať. Dione vedela prečo ideme za ním! Je to predsa len múdra hlavička! Vnútorne som sa tešil.

,, Podľa mojich skúseností ťa za chvíľu odtiaľto odvedú preč. Budú vás chcieť mať izolovaných. My s Andrém pre nich nič neznamenáme. Starosti mi robí Dione. Nemala vystreliť na toho chlapa. Nikto nevie, čo sa s ňou teraz deje a hlavne ako zle je na tom jej koleno. Musíme ju za všetkých okolností nájsť! "

,, Myslím si, že tu niekde bude aj Lena s vašou ženou." ozval sa André.

,, Hej, musia ich mať niekde inde. Aj keď stále verím, že to Lene došlo skôr ako mne. "povzdychol si Rikardo.

,, Nič im nebude Rikardo! Nesmie! Náš cieľ je hlavne vyviaznuť živí!" povedal som rozhodne.

,, Mýliš sa, Cedric! Náš cieľ je zabiť všetkých tých bastardov, ktorí tebe alebo Dione robili zo života peklo. Myslím si, že skôr či neskôr prídu aj zvyšní chlapi, vrátane tvojho otca. Pripravte sa na to, že tu môžme byť aj dni. Nechajú nás uvariť sa vo vlastnej šťave, aby nás mohli potom len jemne pritlačiť. "povzdychol si Rikardo opäť.

,, Nesmieme im dať ani náhodou vedieť naše slabiny. Skôr či neskôr nás niekto začne hľadať. Musíme len vydržať nátlak." prehovoril André rovnako skúsene ako Rikardo. Zaujímalo by ma, či sa niekedy ocitli na tejto strane alebo vždy boli oni tí, ktorí unášali a zabíjali ľudí.

,, Presne tak, a ty keď uvidíš Dione nevrhni sa rovno k nej! Nedaj im vedieť, že jej zranenie s tebou niečo robí! Zneužili by to. Musíš si zachovať chladnú hlavu aspoň pokiaľ neprídu moji muži. "

,, Myslíte, že je na tom Dione zle?" opýtal som sa a preskočil pohľadom z jedného na druhého.

Bola to predsa len zranená žena v dome plnom chlapov, ktorí ju nenávidia. Nedokázal som si predstaviť, čo sa s ňou môže v tejto chvíli diať. A radšej som to ani nerobil. Nikdy som nebol veriaci, ale v tejto chvíli som sa za nás modlil. Zúfalé situácie žiadajú zúfalé riešenia.

Odpovedal mi Rikardo po malej chvíli.
Asi váhal čo mi má povedať.

,, Nevidel som kam presne ju trafili, ale ak presne do kolena, tak môže mať momentálne vážne problémy. Avšak myslím si ,že jej aspoň niečím zastavili krvácanie. Chcú pomstu. Nechcú, aby tak ľahko zomrela. Keď na tom bude zle, aspoň by nemali dovoliť nikomu znásilniť ju alebo niečo podobné. "všetci traja sme si z tejto odpovedi povzdychli. Nepáčilo sa mi to.

Momentálne som si myslel to v čo oni neverili. Sme s najväčšou pravdepodobnosťou nahratý...

Veľmi som veril v schopnosti a veľkosť Rikardovej armády. Ak nás šiesti odtiaľto niekto dostane bez vážnejšej ujmy na zdraví, bude to vlastne zázrak...

Veriť a bojovať. To musíme urobiť všetci.