Obeť vdovy

42.kapitola

Cedric celú cestu prespal kvôli zraneniu a ja som od toho tiež nemala ďaleko. Moja noha ma bolela kurva veľmi. Vedela som, že keď pristaneme, budeme musieť ísť k doktorovi. Nemáme na výber, ak ani jeden z nás nechce zomrieť na vykrvácanie.

Rhei sa nepáčilo, že je Cedric s nami, no ja som nemala na výber. Boli sme v tom spolu. Aj keď ma možno privedie do hrobu.

Keď sme po niekoľkých hodinách pristáli a vyšli z lietadla, všetci traja sme sa začali smiať ako blázni. Podarilo sa nám to, ušli sme.

,, Tvoj prvý, však? "otočila sa Rhea na Cedrica, ktorý ju obdaroval zvláštnym pohľadom. Očividne myslel na niečo iné ako ona.

,,Útek. Mala som na mysli útek." zasmiala sa Rhea.

,, Áno. A nikdy som si nemyslel, že budem musieť utekať takýto zmlatený." zasmial sa a oprel o stenu. Rana mu znova krvácala.

,, Kde to dopekla sme?" opýtala som sa, aj keď mi to Rhea už musela hovoriť.

,, San Diego. "

,, Poznám tu týpka, ktorý nám spraví falošné doklady. Musíme sa pohybovať potichu. " povedal Cedric držiac sa za bok. Ja som stála na jednej nohe a opierala sa o Rheu. Museli sme vyzerať komicky, aj keď situácia taká nebola.

,, A budeme musieť ísť k doktorovi." dodala som. Rhea nás oboch podoprela a tlačila nás von.

,, Najskôr nám chytím taxík a vy sa tvárte čo najviac normálne. Ľudia na nás divne pozerajú." zasmiala sa. Dobrá nálada ju neopúšťala ani v tejto situácii. Čo bolo po toľkých útekoch asi normálne.

Keď sme si sadli do taxíka, Cedric nadiktoval adresu. Dúfala som, že aspoň on má prachy, pretože ja nemám nič. A Rhea má málo, pravdepodobne. K účtom sa budeme vedieť dostať ale to vyriešime neskôr.

,, Kto nás mohol prezradiť?"opýtala som sa Cedrica. Jemu museli povedať viac, keď ho mlátili.

,, Určite to bola Roxan. Vtedy, keď som ťa odchytil pri jej izbe... Spravil som chybu a ona nás pravdepodobne počula. Otec nevedel ani o tvojich manželoch ani o súvise medzi tebou a tým, čo mal prísť." povedal Cedric a ja som mu musela dať za pravdu.

Keď sme zastali, Cedric vytiahol peňaženku a v hotovosti mu zaplatil.

Vyšli sme do štvrti, kde nebolo bezpečné sa pohybovať, ale nám to bolo jedno. A navyše aj takéto veci patria k našim životom.

Cedric zaklopal na dvere nejakého bočného vchodu do bytu. Keď mu ten chlap otvoril, zamieril na nás zbraňou.

,, Pokoj, sú tu so mnou."vyslovil tvrdo Cedric.

,, Braček! Rád ťa vidím. A aj túto tvoju spoločnosť." zasmial sa a nechal nás vojsť.

,, Tarick, toto je Dione a Rhea. Potrebujem od teba nové doklady a zbrane. "

,, Zbrane máš hentam." ukázal Cedricovi na kufrík v rohu a venoval sa asi nejakým falošným dokladom.

,, Chcem čistú prácu a dobre odvedenú. Nie tie tvoje podvody, čo predávaš!" zavrčal výstražne Cedric.

Tarick sa naňho len usmial a pozrel na nás.

,, Nejaké tajné priania o mene?" opýtal sa a ja som len mykla ramenami. Bolo mi to jedno.

Radšej som prešla ku Cedricovi, ktorý si vyberal zbraň.

,, Vie strieľať?"poukázal na Rheu.

,, Daj mi do ruky a opýtaj sa znova. Skôr nebudeš mať vtáka." zavrčala naňho Rhea, ktorá to počula. Všetci si mysleli, že je krehká kvetinka, no to ona nebola nikdy. Jej brat nás pripravil obe.

,, Pokoj, bola to len otázka. "zasmial sa a dal nám obom zbrane.

,, Koľko ti bude trvať spraviť tie doklady?" opýtala som sa.

,, Do večera ich máte. "odpovedal mi.

,, Do večera čakať nebudeme. Daj mi tvoju zdravotnú kartu." povedal mu Cedric.

Tarick sa zatváril zmätene.

,,A zohnaj ešte jednu pre Dione. Musíme ísť doktorovi. "povedal mu a odhalil bok. Znova krvácal. A to celkom dosť. Ak by sme ho nechali takto ešte chvíľu, tak by bolo zle.

,, Dobre, kámo. A radšej ani nechcem vedieť, do čoho som sa to zamotal." povedal a podal mu kartičku.

,, Dria! "zvolal, na čo sa dole objavilo malé ryšavé dievča.

Keď zbadala Cedrica rozžiarili sa jej oči, zbehla schody a vrhla sa mu do náručia. Skoro to s ňou neustál.

,, Prečo si mi nič nepovedal?"zavrčala pravdepodobne na svojho brata. Boli veľmi podobný.

,, Potrebujem od teba tvoju zdravotnú kartičku pre Dione." ozval sa skôr Cedric a ukázal na mňa.

Dievča sa na mňa zamračilo, ale potom vybralo kartu a podalo mi ju.

,,Ďakujem. Vieš, že to nie je len tak. " usmial sa a pohladil ju po líci.

O pár minút sme znovu sedeli v taxíku, ale len my dvaja. Rheu sme tam nechali, čo sa mi moc nepáčilo, ale nemohla som protestovať. Hádam sa jej nič nestane.

,, Kto to bol?" opýtala som sa Cedrica.

,, Sú to moji kamaráti. A tá malá so mnou spáva občas." zasmial sa.

,, To mi došlo podľa toho, ako sa na teba pozerá. "povedala som a pozrela sa z okna.

,, Nebodaj nežiarliš, mamička." zasmial sa a prešiel mi prstom po ruke.

,, Ja na teba? Nebuď smiešny! " vysmiala som sa mu

Cedric mi však potiahol tvrdo vlasy a natočil mi hlavu k sebe.

,, Potom, čo som kvôli tebe zažil, si zaslúžim trošku pochopenia. "povedal potichu a prudko sa mi prisal na pery.

Chytila som ho za krk, do ktorého som mu zaryla nechty. Snažila som sa mu spôsobiť aspoň trochu bolesti, keďže mi držal vlasy a ťahal ich bolestivo dozadu.

,, Ehm. Sme tu." ozval sa vodič čím nás prerušil.

,, Ďakujeme. "hodil mu prachy a vystúpili sme.

Ošetrili nás celkom rýchlo, no Cedricovi to museli zošiť. Trvali na tom, že tam má ostať. On však podpísal reverz a spolu sme odišli. Muselo ho to kurva bolieť, aj keď to nedal najavo.

,, Čo teraz?" opýtal sa ma a ja som mala odpoveď jasnú.

,, Mám jeden plán. Daj mi peniaze." povedala som mu, na čo sa zasmial.

,, Nemáme čas na nákupy. "zavrčal. Hlupák.

Pristúpila som k nemu, z vačku som mu proti jeho vôli vybrala peňaženku a prešla k telefónnej búdke. Takú som už dávno nevidela. Ale iná možnosť nebola keďže sme telefóny zahodili ešte na letisku.

Vytočila som číslo, ktoré som si akosi zapamätala a čakala, kým to daná osoba na druhej strane zdvihne.

Dočkala som sa.

,, Rikardo? Potrebujem od teba pomoc. "