Obeť vdovy

57.kapitola

Zišla som v ľahkom svetríku dole a čakala na auto so Cedricom. O pätnásť minút pri mne zastal čierny Mercedes. Vystúpil z neho André a zo zadných sedadiel vytiahol Cedrica. Bol malátny a navyše celkom zle zbitý. Dúfam, že ho Teresa ošetrila poriadne.

,, Dopadol lepšie než sme čakali. Šéf mi musel zaplatiť, tak mu potom poďakujte za moju vyhratú stávku. " povedal mi, dal mi ho okolo pliec a zmizol spolu s autom poriadnou rýchlosťou.

Len som pozerala za ním a snažila sa spolu so Cedricom nespadnúť. Prekvapilo ma čo povedal. Rikardo mu istým spôsobom verí, ak naňho stavil. Aj keď ho podcenil. To znamená, že je všetko na dobrej ceste.

,, No poďme! Prosím ťa spolupracuj! " snažila som sa ho prebrať z polospánku. Určite mu niečo pichli.

,, S tebou už nikdy!"naklonil sa k môjmu uchu a akoby pripito mi to pošepkal.

,, Nevieš čo rozprávaš a so mnou si istým spôsobom nútený spolupracovať!" odomkla som byt a pomohla som mu v apartmáne po schodoch. Videla som ako sa mu to nepáči, ale sám by nikdy nevyšiel. Akurát by si rozbil hubu.

Dostala som ho do jeho izby, kde sa odo mňa odtrhol a sám si s námahou sadol na posteľ.

,, Si skurvená podrazáčka, vieš to?" zavrčal so zaťatými päsťami, ktorými sa opieral o posteľ, aby nestratil rovnováhu.

,, Ja? Zasa ma neprávom obviňuješ, Cedric." vzdychla som si a pretrela si tvár. Už som z neho bola miestami zúfalá. Namiesto sexu mám počúvať tieto jeho sračky?

,, Chceš mi povedať, že si nevedela, čo ten chlap na mňa chystá? "zavrčal, ale ledva sedel na posteli.

,, Pozri sa, nechcem sa s tebou hádať, keď si v takomto stave. Vyspi sa a zajtra sa porozprávame. " prešla som k nemu a za ramená ho zatlačila na posteľ. Musel predýchať dnešný deň. Teda my obaja.

,, Odpovedz mi! "zavrčal a chcel sa postaviť, no jeho vlastný stav mu to nedovolil.

,, Nevedela som o tom. Rikardo mi to povedal až keď si bol u tých chlapov. Tak ma neobviňuj." požiadala som ho celkom mierne. Chcel mi na to niečo povedať, no to, čo mu dali ho premohlo a zaspal.

Konečne som si vydýchla a vyšla z jeho izby. Nepáčilo sa mi to, čo som videla.

Rhea sa vykrádala zo svojej izby, oblečená podobne ako kedysi bývala Alexis. Poznala ju, videla ako sa obliekala. Bola v jej izbe, takže očividne našla jej veci. Mne sa jej jasný zámer ani náhodu nepáčil.

,, Rhea, kam takto ideš? "zastavila som jej tichý únik.

,, To ťa nemusí zaujímať, Dione! Choď sa radšej postarať o svojho Cedrica." povedala mi tak odporne, že som ju nespoznávala. V tomto meste sa s ňou dialo niečo veľmi zlé. Nerozumela som tomu ani trošku.

,, Pýtam sa ťa kam ideš, tak mi láskavo odpovedz!"strácala som trpezlivosť s každým jej výstupom.

,,Do baru. Niečo som si tam zabudla. " povedala a mne bolo jasné, čo chce. Išla za Rikardom. Mala v pláne ho zviesť. A ten chlap ju takto neodmietne. Nie s výstrihom a s takým výzorom.

,, Nechaj Rikarda napokoji! Aj tak dnes išiel domov s inou ženou. Rhea pochop, že to nie je chlap pre teba!"zvýšila som trochu hlas. Nechápala som prečo ním bola tak posadnutá.

,, Nechaj ma na pokoji! Ja viem čo robím!" zavrčala späť a o chvíľu dole treskli vchodové dvere.

Skurvené dievča! Čo som tak veľmi dojebala, že sa mi to takto vracia?

Len som si povzdychla a nemala som inú možnosť ako si ísť ľahnúť. Po pár minútach v posteli mi však zazvonil telefón. Ani teraz nemám pokoj.

,, Dione! Tvoj chlap spája ostatných nástupcov tvojich bývalých manželov dokopy. Prišiel na to, kto si a aj že si sa ho pokúšala zabiť. Je ako divé zviera. A ty vieš, že mu nebude trvať dlho kým vás vystopuje! Musíš zariadiť, aby zišli zo stopy. Ak by sa po tebe všetci vrhli, rozmetajú ťa v zuboch! Vás všetkých! "začala do telefónu Lena a počula som z jej hlasu rozrušenie. Bála sa o mňa.

,, Kedy na nich prišiel?" opýtala som sa a unavene si prezrela oči. Bolo toho na mňa veľmi veľa a ten kokot mi vôbec nepomáhal!

,, Len dnes. Vieš, že ku mne sa dostanú informácie rýchlo. Bude chvíľu trvať kým si navzájom všetko vysvetlia, ale potom sa začne naháňačka. A keď každý z nich má ľudí na inom mieste, nebude to trvať dlho a prídu až k tebe. Ak sa chceš vedieť obrániť, musíš začať už teraz zbierať ľudí na svoju ochranu. Quintana tu nebude vždy a hlavne nepomôže ti tak ako si predstavuješ. " varovala ma a ja som si povzdychla. Momentálne ma jej nenávisť k Rikardovi vôbec nezaujímala.

,, Koľko času reálne mám?" opýtala som sa.

,, Mesiac, prinajlepšom dva. Viac to nebude. Poslala som tam svojich ľudí a akonáhle sa sem priblížia, budem to vedieť. Ty máš dve možnosti, buď ujdeš alebo budeš bojovať. A ja viem, že ty nie si z tých, ktorí opustia bojové pole." povedala a ja som musela prikývnuť. Neujdem, tentoraz nie.

,, Ak budeš vedieť niečo viac, zavolaj mi prosím. Ďakujem za informáciu." vydýchla som a zložila.

Mám jediného spojenca, ktorého musím využiť. A ním je stále Rikardo.

Vyhľadala som v kontaktoch jeho číslo a napísala som mu SMS.

Koľko ma bude stáť ďalšia pomoc? Som chytená v pasci.

Napísala som mu a odpoveď mi dorazila do niekoľkých sekúnd. Za to som bola rada. Aspoň som vedela, že nie je s Rheou alebo nejakou inou.

Príď zajtra ku mne do kancelárie a porozprávame sa. Musím vedieť aká veľká tá láskavosť má byť.

Toto znamená len jedno. Všetko sa musí urýchliť! Ak na nás prídu skôr, ako niečo podniknem, budeme v piči.

A ja navyše naozaj neviem, čo mám urobiť so Cedricom. Najjednoduchšie by bolo ho zabiť, ale to si nemôžem dovoliť. Sme v tom spolu, takže spolu musíme vychádzať. Aspoň sa o to pokúsime. Teda pokiaľ nás smrť nerozdelí ešte skôr.

Týmto vchádzame do poslednej fázy tejto knihy a už to veľmi nechcem naťahovať. Možno skončíme ešte skôr ako v auguste. Prepáčte moju biednu aktivitu, ale neviem kde mi hlava stojí. O pár týždňov bude všetko tak, ako predtým. 😊😊😊Dúfam, že ste si časť užili. 💕💕💕