Mac
"K-kde som?" Spýtal som sa viac-menej pre seba. Rozhliadol som sa po docela veľkej,čisto bielej izbe. Vydeľ som hadičky z infúzie ktorú som mal pichnutú v ruke.
Čo sa vlastne stalo? Spýtal som sa zas sám seba. Nič si nevspomínam. Iba na to ,že som sedel na posteli a potom nič viac.
O chvíľku prišla sestrička.
"Dobré ráno Gunnarsen."
"Mmm ako pre koho,prosím vás neviete prečo som tu?"
"Nič si nepamätáte?" Pokrútil som hlavou ,že nie.
"Včera večer ste odpadli."
"A-a prečo?"
"Pán Gunnarsen! Už ste hore!" Vošiel do izby doktor. Sestričku poslal preč ,sadol si na stoličku a vážne sa na mňa zahľadel.
"Prečo som odpadol? Čo mi je?!"
"No,nieje to až tak strašné ako sme sa obávali no i tak to nieje ľahostajná vec. Dostali ste cukrovku. Včera Vám došiel cukor a preto ste na izbe odpadli. Našťastie sme rýchlo zasiahli a všetko bude zas v norme,len si budete musieť pichať inzulín." Celú dobu ako to rozorával som naňho pozorne pozeral a počúval každé slovo. Ale jak ,že to nieje vážne?! Veď hocikedy možem odpadnúť! A čo Lea? Vie o tom? Bola tu vôbec?
Hlavou mi prešli milióny otázok.
"Prosím vás,neviete či tu bol môj brat a priateľka?" Spýtal som sa s nádejou.
"Áno,no tu váš brat a 2 slečny."
"Dobre ,ďakujem. A ešte kedy budem môcť odísť?"
"Sestričky vás naučia pichať si inzulín,oboznámia vás so všetkým čo môžte/nemôžte a čo by ste mali robiť a čo nie. Potom môžte odísť. Takže ak budete dobre spolupracovať,čoho sa neobávam,tak okolo 16-tej budete môcť odísť." Odľahlo mi . Poďakoval som a doktor odišiel. Ležal som a pozeral na bieli strop. Nemám čo robiť. Nedoniesli mi aspoň mobil? Nahol som sa ku "stolčeku" a bol tam. Zobral som si ho a rozhodol sa napísať Lee.
Lea
Včera keď sme prišli,vošla som do izby a rozhodla si dať ešte jednu sprchu. Ach viete aký je to pocit? To sa nedá ani opísať. Ale som rada,že je to "len" cukrovka. Mohlo to byť aj niečo horšie.
Po sprche som sa obliekla,a ľahla si v snahe zaspať. No nejak sa mi nedarilo. Zaspala som asi o pol tretej ráno.
Teraz je 10:20 a ja už som hodinu hore. Som s Tinusom a Miškou na izbe. Rozprávame sa a snažíme sa dajako zabaviť keďže dnes sme mali ísť do Disneylandu.
*cink*
Pozrela som sa na mobil. Prišla mi správa od Maca. Jemne sa mi nahrnuli slzy do oči od radosti.
Pozrela som si teda správu.
Ahooj❤️Tak za 1. Ďakujem za záchranu života❤️ a za 2. dnes ma už pustia! Doktor povedal,že o 16-tej by ma mohli pustiť. 😊❤️
Dúfam ,že mi prejdete naproti! Teším sa na teba❤️už teraz mi chýbaš! ILYSM❤️
Pousmiala som sa nad tým a povedala o tom Tinusovi a Miške. Tý sa tešili somnou. Hneď bola lepšia nálada.
Ešte som mu teda odpísala.
Ahuuj😍 Maccc nemáš mi začo ďakovať. Ako ty robíš pre mňa tak robím ja pre teba!❤️ a jasné,že príjdeme! Veľmi mi chýbaš!❤️
ILYSMT!❤️
Potom sme sa rozhodli,že sa pojdeme preisť so blízkeho parku a neskôr na obed. Potom by sme šli ku "pyramíde" a odtiaľ následne za Macom do nemocnice.
Zajtra ak bude Macovi dobre,pojdeme do toho Disneylandu.
Išla som teda na izbu,prezliekla som sa aby som vyzerala ako slušný človek a urobila si jemný Make-up (teda iba špirála,korektor,rozjasňovač a pery som si prezrela jemným rúžovým rúžom).
Vyšla som z izby a na chodbe ma už čakal Tinus s Miškou...no teda neviem či ma čakali,ale keď si ma všimli skončili v tom čo robili.
Usmiali sa a šli sme preč.
Miška
S Leou a Tinusom sme šli do blízkeho,veľmi pekného parku. Celú cestu sme sa rozprávali ako to teraz bude ,keď má Mac cukrovku a tak. Potom som sa odhodlala zmeniť tému na školu. Nieje to síce nejaká úžasná téma ale stále lepšie než rozoberať cukrovku.
"Hmm,Tinus neuvažovali ste niekedy s Macom o vysokej?"
"Miši,popravde ani nie. Keďže počas roka sme viac na turné a školu sme mali len individuálnu. Naozaj ti neviem teraz povedať. Ale asi nie." Povedal Tinus.
"Takže som jediná ,ktorá chce ísť na vysokú?"
"Asi to tak už bude. Ale ak nechceš ísť sama,pojdem aj ja s tebou. Veď vek nieje dôveležitý,počkám kým dokončíš strednú -ten rok vydržím- a možme chodiť spolu." Povedala mi Lea a usmiala sa. Ja už som jej iba prikývla.
Ani neviem ako a čas utiekol. Tak sme sa pobrali do najbližšej reštaurácie.
***
Taaak to bude na dnes asi všetko. Prepáčte za tu neaktivitu ale dajako mi nebolo dobre,škola...no necítila som sa na to. Dúfam sa Vám táto časť páčila a pokúsim sa čo najskôr pridať ďaľšiu ale spravím tam menší skok.❤️ Ahojtee❤️
YOU ARE READING
Dôverujem Ti
Romance,Život je čakanie na to,kedy sa naše sny premenia na skutočnosť'' ~Príbeh o živote dvoch úplne obyčajných dievčat,ktorým sa plnia sny neobyčajným spôsobom,no celý čas to bude len o dôvere medzi sebou~ #1 -romantik #1 - mmer #4 - marcus #3 - martinu...
