Dôverujem Ti

43.časť

Miška
Je to tu. Deň D alebo M? To je jedno. Docela ma prepadá stres. Dlho sme sa s Martinusom nevideli ani nekontaktovali. Bojím sa jeho reakcie a bojím sa aj toho ako bude vyzerať. Vždy som naňho dohliadala čo si oblečie a ako si upravý vlasy. "Šak perfekcionistka." Prebehlo mi hlavou,vždy som chcela aby všetko bolo dokonalé. On bol.

Teraz keď nad tým tak premýšľam ,zistila som,že sme sa k sebe ozaj hodili. Ja som bola tá čo sa oňho starala a on sa zas staral o mňa. Pri Tinusovi som sa nikdy nikoho ani ničoho nebála.

Zrazu som si uvedomila,že mi aj slzy tečú. Musela som sa nad tým všetkým pousmiať.
Prešla som si do kúpeľne a dala si poriadnu sprchu. Umyla som si tvár,zuby,trochu sa namalovala,upravila si vlasy a obliekla sa.

Ako som vyšla z kúpeľne,počula som ako niekto klope na dvere.
Samozrejme bola to Lea s Marcusom.

"Ako si sa vyspala?" Spýtala sa na Lea.
"A šak dobre,spalo sa mi už aj lepšie ale to nejdem riešiť.."
"No dobre,my sme sa tiež nevyspali do rúžova ,aspoň ja teda." Povedal pre zmenu Mac a Lea len prihodila súhlasný pokýv hlavou.
"Ideme na raňajky? Máš všetko čo si chceš zobrať?" Pýtala sa ma Lea.
"Áno,áno,všetko by som mala mať. Môžme ísť."

Pobrali sme sa teda spolu na raňajky.
Raňajky boli vo forme švédskych stolov. Teda mohla som si vybrať čokolvek som chcela.
Ja som si zobrala dva toasty a nejakú tu zeleninu. Na pitie som si spravila čierny čaj.
Lea si zas dala cereálie s bielim jogurtom a zelený čaj. Marcus si zobral hádam 3 taniere plne jedla. My s Leou sme len naňho pozerali ,že kde to do seba naprace.
On na nás hodil pohľad alá : spravil som niečo zle? Prečo tak pozeráte?
Lea mu len kývla ,že sa nič nedeje.
Sadli sme si ku stolu a začali jesť.

"Ako si to dokelu do seba napratal? Ja som si zobrala 2 toasty a už nevládzem ten ďalší do seba napratať."
"Ja neviem,keď som nervózny tak jem."
Už som nad ním iba pokrútila hlavou a snažila sa do seba vpratať ten druhý toast.
Dopila som čaj ,Lea a Marcus taktiež.
Pobrali sme sa teda na odchod. Na recepcii sme odovzdali klúče od izieb a vyrazili na cestu. No resp. Marcusovi sa nechcelo pešo takže sa zavolal taxi.
Do 5 minút pri nás stálo krásne čierne BMW. Takéto taxi keby chodili aj na SK asi by som chodila častejšie. Nastúpili sme do auta,Mac nadiktoval šoférovi adresu a vyrazili sme.

Martinus
"Martinus,vstávaj! Už je jedenásť hodín preč!"
Toto mi chýbalo. Ranný krik od mami,že mám vstávať. Strašne sa mi ale nechce.
Sadol som si na posteľ a chvíľu iba sedel s pozeral na stoličku pred sebou.

Keď som sa trochu prebral,zišiel som dolú a rovno do kuchyne. Samozrejme mama už stála pri šporáku a chystala asi už obed.
"Bré ráno" pozdravil som mamu.
"Dobré" odzdravila ma. "Na stole sú ešte lievance,môžeš si pár dať lebo obed bude možno až tak za dve hodinky.
"Okey,sirup alebo nutellu máme?"
"Máme oboje." Odbila ma a varila ďalej.
Postavil som sa zo stoličky a šiel si po nutellu.
Vrátil som sa späť ku stolu a natrel si nutelu na lievance.
Keď som ich dojedol,odniesol som tanier do umývačky.
Mama sa mi zdala dosť rozrušená s nervózna.
"Mami deje sa niečo? Čo ti je?"
"Tinus,nič mi nie je."
"Je to kvôli mne?"
"Tinus,prečo si vlastne odišiel? Ty si vtedy načo myslel? Bez slova si odíjdeš,nekontaktuješ nás ani nič. Bála som sa o teba"
Bolo mi z toho do plaču. Nechcel som ublížiť svojej rodine,nechcel som ublížiť nikomu. No aj tak som ublížil všetkým.
"Mami,ja -ja neviem..nerozmýšľal som,bol som naštvaný a zároveň strašne zmätený. Je mi to strašne lúto."
Nevydržal som to a rozplakal som sa.
Mama ma okamžite silno objala. To bolo to čo som teraz potreboval. "Už to prosím nikdy neurob" povedala mi do ramena. Ja som len jemne kývli hlavou.
Odtiahol som sa od mami a prešiel do kúpeľne. Dal som si sprchu,umyl si zuby a obliekol sa do teplákov a trička. Upravil som si trochu vlasy,prešiel do izby a ustlal si postel.
Zobral som mobil a odblokoval si čísla na Marcusa,Lei a aj Mišky. Rozmýšľam či Miške nenapíšem. Chcel by som sa s ňou stretnúť. Ale neviem či to bude chcieť ona. A či vôbec už niekoho nemá.
Šiel som opäť za mamou a skúsil sa jej na Mišku popýtať.
"Mami,nevieš či je Miška doma? A nestretávala si ju s nejakým iným chlanom?"
"Tinus a teba čo? Osvietilo? To či je doma ozaj neviem a výdavala som ju. Aj s chlapcami. Ale asi to boli len spolužiaci. Vieš ona začala znovu do školy chodiť."
"Aha,a tý chalani..ako vyzerali?"
"Martinus ja nie som detektív,neviem presne ako vyzerali. Pár krat som ich videla ako išli s Miškou do školy a nič viac."
"Okey,no ďakujem."
Usmial som sa na ňu a ona mi usmev opätovala.

Skúsim jej napísať. Za pokus nič nedám

Martinus: Ahoj,viem,že je veľmi malá šanca toho,že si toto pozrieš a že nato vôbec odpíšeš ale musel som ti napísať.
Viem,že to čo som spravil sa len tak odpustiť nedá. A viem aj to,že mi to dosť trvalo.
Nejdem ťa tu prosíkať o odpustenie. Len by som bol rád,keby sme sa stretli a mohli sa porozpávať. Takže ak by si chcela a všimneš si tejto správy,tak dúfam ,že sa vydíme. Počkám ťa pri potoku o 18:00. Zatiaľ ahoj🖤

Bol som si istý,že mi neodpíše. Veď kto by sa chcel baviť s niekym ako ja?
Mobil som odložil a šiel za Emmou.

Marcus
Stojíme pred domom,v ktorom by mal Tinus teraz bývať. Docela sa bojím zazvoniť a keď pozriem na Mišku tak vidím ,že ona to určite nespraví.

Lea to už však nevydržala a zazvonila. Ja som naňu pozrel alá: ty si to dokázala a čo teraz?
Lea na mňa pozrela pohladom nech robím,čo som urobiť chcel.

O chvíľu som započul ako niekto otvára dvere. No v nich nebol Tinus ale..ale áno,Sonnia.
Keď otvorila dvere pozrela na nás ako na zázraky.

"A čo tu vy chcete?"
"Ahm,čau...Som Marcus,to hádam vieš. Ja som len chcel ,že či je Martinus doma.?"
"Nie je. Včera odletel na Slovensko. A je dosť zaujimavé ,že jeho vlastný brat o tom nič nevie. A to dievčatko tam vzadu. To je kto? To je tá Mižka či jak sa to volaš?"
"Nie je to Mižka ale Miška a nie neviem lebo ty si ho tak zmenila,že nikto o ňom nič nevedel."
"Je to všetko čo ste potrebovali?" Povedala už dosť otrávene.
"Ano...ale jedno ti ešte poviem. Už nikdy sa k našej rodine nepribližuj."
"Super,čaute!"
Buchla dverami a my sme sa dali na odchod.

"Takže on si je už na Slovensku"
Povedala Miška a vybrala mobil.
"Písal mi" povedala potichu.
"Čo ti písal?"

Miška nám prečítala správu. Odpisať ale nechcela. A taktiež nám všetkým bolo jasné,že nestihneme ani let na SK aby to stihla.

"Ideme niekde na obed?" Spýtal som sa.
Dievčatá len prikývli a pobrali sme sa na odchod ,hľadať najbližšiu reštauráciu.

Ahojte! No po dlhej dobe,ďaľšia časť. Dúfam ,že sa páči.❤️ A ešte CHCELI by ste FOTKY ,poprípade nejaké VIDEO z KONCERTUv Slavkove? Dala by som to do ďalšej "časti"😊❤️ Ak áno tak mi píšte do KOMENTÁROV❤️
Zatiaľ pa!