Dôverujem Ti

34.časť

Mac
Už iba 2 dni na chate a ideme domov. Úprimne vôbec sa mi nechce ísť domov. S Leou a Miškou sme si vymysleli zábavu a Tinus..nech si píše so Sonniou koľko chce.
Ja s Leou sa snažíme Mišku odviezť od smutných myšlienok a zároveň od krutej pravdy.
Dnes máme na pláne ísť do lesa,poprechádzať sa v tej krásnej prírode a nadýchať sa dobrého vzduchu.

"Mac kedy pôjdeme? Najeme sa tu na chate a potom okolo druhej pojdeme alebo má dačo nabaliť a pojdeme teraz?" Spýtala sa ma Lea.
"Neviem ,šak ak dačo máme čo si môžme zobrať tak môžme ísť už teraz."
"Okey,idem to pripraviť,zbaliť a povedať Miške."
"Ja jej to pojdem povedať,ty choď pripraviť to jedlo"

Lea už len prikývla a odišla do kuchynky. Ja som šiel hore za Miškou.

Pootvoril som dvere od jej izby.
"Ahm,môžem vstúpiť?"

"Samozrejme"
"Chcel som ti len povedať,že pôjdeme cca za takú pol hodinku,tak sa priprav tak ako na túru."
"Okey,je to všetko čo si mi chcel povedať?"
"Ešte..Miši viem,že to máš teraz ťažké ale ja s Leou sa pokúsime spraviť ti z tejto chaty aj pekne spomienky. A čo sa týka toho debila tam dole,tak on bol vždy takým debilom. MMeri o ňom v skutočnosti nič nevedia. No mi áno. Nechcem aby si sa kôli nemu trápila. Jemu to raz dôjde. Ale hlavne,keď mu to dôjde nenechaj sa ním znovu zviesť.. daj tomu čas a poriadne to premysli. Viem čo hovorím."

"Ďakujem Mac,ďakujem že aspoň ty si normálny. Ale aj keby sa Tinus spamätal tak môže zabudnúť na to ,že si ho behom dňa znovu pustím do života."

Nevedel som čo na to už povedať.
Povedal som jej,teda nech už na to nemysli,ako keby sme sa teraz o tom ani nebavili a nech sa teda pripraví. Odišiel som z izby a šiel sa aj ja prezliecť.

Tinus
Lea,Miša aj Mac sa niekam chystajú. Úprimne netuším čo tu mám sám robiť. Ani to písanie so Sonniou ma už nebaví. Potrebujem sa ísť vyvetrať ale keď idú oni dakam nemôžem ísť s nimi.
Veď by to bolo pekne trápne. Ale aj tak sa mi nechce trčať tu na chate,sám zavretý.

"My ideme,čau" vbehol do izby Mac.
"Marcus! Počkaj! Ja...no asi nič ,to by nebol dobrý nápad..."
"Nooo výklop to,chceme ísť von dokým je pekne."
"Ja len,či by som nemohol ísť s vami. Nebaví ma tu trčať v izbe alebo len na dvore. Potrebujem sa aj trochu vyvetrať."
"Takže počkaj,najskôr tu pomaly na každého nahučíš,s nikým sa potom nebavíš a teraz chceš ísť snami? Ako šak poď ale či sa s tebou bude niekto baviť...a prosím odpusť si reči o Sonnie. Miška je na tom dosť zle a táto prechádzka jej má pômoc ,aspoň po psychickej stránke."
"Veď dobre,nebudete o mne ani vedieť"
"Tak ale švihaj"

Mac odišiel a ja som sa rýchlo obliekol do teplákov a mikiny a bundy.

Lea
"Prečo?!" Zkríkla som po Macovi.
"Čo prečo..je to môj brat a nemôžme ho nútiť byť zavretý celé 4 dni na chate."
"Ach..no dobre ale dúfam,že si mu povedal,že nemá do Mišky rýpať."
"Áno,povedal...taký blbec zas niesom"
"No neviem" povedal som a trochu sa zasmiala.

"Môžme ísť!" Zakričala Miška.
Všetci sme sa teda pobrali dolú.
No tento krát naozaj všetci.

Ten Miškin pohľad na Tinusa hovoril za všetko.
Vyzeral ako keby hovorila:
To čo?!Prečo ide aj on..a in tu vôbec ešte je?! Woow ..fakt sa teším..
Potom pozrela na mňa pohladom alá
To mi ešte vysvetlíš!

Ja som sa iba na ňu pozrela ,z pohladom,že za nič nemôžem.

Všetci sme teda vyšli von,Mac zamkol chatu a ja s Miškou a Tinusom sme sa vybrali smerom k lesu. Keď nás Mac dobehol,zarozprával sa s Tinusom. Ja s Miškou sme šli pred nimi.

"Prečo išiel aj on? Zrazu si spomenul ,že tu nieje sám?!"
Pýtala sa ma Miška.

"Ja neviem. Všetko čo mi Mac oznámil bolo,že ide aj on,lebo sa vraj nudí..."
"Jaaj taaak..chuďatko Tinus sa nudí.."
"Mišiii,nekazme si naladu ..nemysli naňho.. a užívaj si,že sme tu spolu a sami. S Macom sme zobrali aj červené tak si večer dáme!"

Ahojteee,chcem sa veľmi ospravedlniť za dlhšiu pauzu ale pripravovala som sa na monitory. Teraz keď ich mám za sebou budem sa znovu snažiť o aktivitu.❤️ Inak trochu kratšia časť ale nevedela som ako zatiaľ pokračovať. Tak zatiaľ pa❤️